Džez býva označovaný za technicky najťažší a jeho harmonicky nesúladné synkopy dodnes spôsobujú, že mu mnoho ľudí nedokáže prísť na chuť. Navyše, označenie „čierna hudba" mu tiež nepridalo na atraktivite. Ani Armstrong nedokázal túto hudbu sprístupniť širokému publiku. No minimálne ju dokázal presadiť aj medzi „bielymi" a podieľal sa na jej popularizácii u širokej verejnosti. Tá si ho zapamätala ako trubkára, no on sám začínal s kornetom a na konci kariéry sa dal aj na spev.

Čísla nie sú podstatné

Armstrong bol celý život presvedčený, že sa narodil 4. júla 1900, to znamená „na prvý Deň nezávislosti v novom storočí". Tento dátum uvádza aj väčšina jeho životopisov, no pravdou je, že slávny džezmen sa narodil 4. augusta 1901. Niektorí Satchmovi fanúšikovia však naďalej oslavujú práve 4. júl. Odôvodňujú to tým, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by nemali rešpektovať Armstrongov vlastný životopis.

Louis nemal v New Orleanse ľahké detstvo, jeho otec bol robotník a matka slúžka a prostitútka. Obývali nielen chudobnú, ale i nebezpečnú štvrť. Výtržníctvo dostalo Louisa ako 12-ročného do nápravného zariadenia, paradoxne to bolo pre neho najlepšou školou. Naučil sa hrať na rôzne nástroje, napokon ostal pri kornete. Svoj prvý nástroj si kúpil za peniaze, ktoré mu požičala rodina litovských židovských imigrantov. Rodina, ktorá podľa neho sama čelila diskriminácii zo strany všetkých ostatných obzvateľov, mu dala prácu a starala sa o neho. Na znak vďaky nosil až do konca života prívesok s Dávidovou hviezdou.

Čo je džez?

Už ako tínedžer túžil stať sa muzikantom, hrával v rôznych skupinách a zarábal si príležitostnými prácami. Pri každej príležitosti počúval starších hudobníkov, najmä Joea „Kinga" Olivera, ktorý bol jeho mentorom i „otcom". Práve pod jeho vplyvom si postupne rozširoval hudobný repertoár. "Ak sa ma opýtaš, čo je džez, nedokážem odpovedať," tvrdil.

Prielom prišiel s cestovaním po New Orleans s uznávanou kapelou Fate Marable, ktorá hrávala na parníku, plávajúcom po rieke Mississippi. Čas v Marable neskôr opísal ako „štúdium na univerzite". V roku 1919 Joe Oliver odišiel do Chicaga a Armstrong dostal jeho miesto v skupine Kida Oryho, označovanej za najlepšiu džezovú kapelu v meste. Hrával vo vlakoch, na lodiach, v miestnych kluboch, ale aj v prehliadkových kapelách ako Papa Celestin's Tuxedo Band.

Pre čiernych i bielych

Ako sedemnásťročný sa oženil s prostitútkou Daisy Parker. Adoptovali si trojročného Clarenca Armstronga, ktorého matka, Louisova sesternica Flora, zomrela krátko po pôrode. Manželstvo sa čoskoro rozpadlo, Armstrong odišiel do Chicaga, kam ho pozval Joe Oliver a pridal sa k jeho Creole Jazz Band. Na začiatku 20. rokov, keď bolo Chicago džezovým centrom, išlo o vychýrenú kapelu. Hrávali „pre čiernych i bielych" v slávnej Lincoln Gardens. „Každá hudba pochádza od ľudí pre ľudí, nepoznám koňa, ktorý by niekedy zaspieval pesničku," uviedol Louis. V roku 1923 urobili svoje prvé nahrávky pre vydavateľstvá Okeh, Columbia a Gennett. V skupine, ktorá nahrávala, bola väčšina budúcich členov Armstrongových Hot Five a Hot Seven, ale aj Oliverova klaviristka Lillian Hardin, s ktorou sa Louis ako 24-ročný oženil. Práca s Oliverom sa mu páčila, no jeho druhá žena na neho naliehala, aby si našiel „niečo lepšie".

Osamostatnenie

V roku 1924 sa teda s Oliverom priateľsky rozišli a Armstrong odišiel do New Yorku hrať s orchestrom Fletchera Hendersona, najlepšou afroamerickou skupinou tých čias. Aby lepšie pasoval k hudobníkom vo svojej sekcii, začal hrať na trúbku. Popritom hosťoval všade, kde sa dalo. Vydavateľstvo Okeh v tom čase zaregistrovalo, že platne, na ktorých sa Louis podieľal, sa predávajú lepšie než iné. „Sú len dva druhy hudby, dobrá a zlá. Ja hrám tú dobrú," tvrdil Armstrong. Na jeseň 1925 s ním teda podpísali exkluzívnu zmluvu. Chicagská kapela dostala názov Hot Five, v roku 1927 sa premenovala na Hot Seven, keď sa skromná dvojčlenná rytmická sekcia Päťky rozšírila o bubeníka Warrena "Babyho" Doddsa a tubistu Peta Briggsa.

„Zabudnite na Beatles"

Z obdobia pôsobenia Hot Five a Hot Seven vzišli hity ako Heebie Jeebies, Muskrat Ramble, Big Butter And Egg Man, Struttin With Some Barbecue, Cornet Chop Suey, Willie The Weeper, S.O.L. Blues, Potato Head Blues alebo West End Blues a mnoho ďalších. Jeho nahrávky s klaviristom Earlom "Fatha" Hinesom, najmä ich duet Weatherbird z roku 1928 a Armstrongov trubkový úvod West End Blues, sú dodnes radené medzi najslávnejšie a najvplyvnejšie improvizácie v dejinách džezu. V roku 1929 sa Louis vrátil do New Yorku, kde začal vystupovať v broadwayskej revue Fatsa Wallera a Andyho Razafa Hot Chocolates. V rokoch 1932 a 1934 absolvoval úspešné turné po Európe. Počas 30. rokov často vystupoval so zveličením aj 365 nocí v roku. „Ktorá bola najlepšia kapela 20. storočia? Zabudnite na Beatles, boli to Hot Five a ich inkarnácia Hot Seven," napísal magazín Playboy.

Spevák a herec

Oddychovať začal, až keď pocítil chronické problémy s perami, ktorými trpel počas celých nasledujúcich tridsiatich rokov. Nikdy totiž nepoužíval správny náustok. „Celý môj život, celú dušu dávam do toho, aby som dokázal rozozvučať trúbku," vysvetľoval lekárovi. Práve tieto problémy však položili základy jeho speváckej kariéry, keďže niekedy nedokázal hrať a radšej spieval. Jeho chrapľavý hlas a spôsob, akým s ním dokázal narábať a modulovať ho, je nenapodobiteľný. Zároveň ho podľa neho dokáže identifikovať hocikto.

V roku 1935 sa o Satchmovu kariéru začal starať manažér Joe Glaser, ktorý preňho získal kontrakt s vydavateľstvom Decca Records. Louis si tak ďalej vylepšoval profil aj vďaka spolupráci s umelcami, medzi ktorými nechýbala ani slávna speváčka Ella Fitzgerald. O rok neskôr absolvoval svoj hollywoodsky debut, účinkoval po boku Binga Crosbyho v komediálnom muzikáli Peniaze z neba. Počas hereckej kariéry nakrútil vyše 50 filmov, vrátane slávneho muzikálu Hello, Dolly! s Barbrou Streisand.

Sladká Lucille

S Lillian sa v roku 1938 rozviedol a oženil sa s Alphou Smith, ktorú v roku 1942 po jeho boku vystriedala Lucille Wilson. Až tá ho ako štvrtá v poradí inšpirovala, aby sa po mnohých rokoch na cestách definitívne usadil v newyorskom Queense. S väčšou konkurenciou, nástupom televízie a iných hudobných žánrov bolo v 40. rokoch nemožné ďalej "živiť" 16-člennú koncertnú skupinu. Po mimoriadne úspešnom vystúpení Armstronga s Jackom Teagardenom v New York Town Hall 17. mája 1947 sa Glaser rozhodol rozpustiť big band a založiť šesťčlennú skupinu s Armstrongom, Teagardenom, Earlom Hinesom a ďalšími významnými hudobníkmi. Skupinu predstavili na otvorení Billy Berg's Supper Club a nazvali ju All Stars. Majster improvizácie sa v ňom nikdy nezaprel. „Nikdy, nikdy v živote nehraj tú istú vec rovnako dvakrát."

Najstarší na čele hitparády

V roku 1964 nahral svoju najpredávanejšiu skladbu v živote Hello, Dolly!, vďaka ktorej sa vo veku 63 rokov stal najstarším umelcom, ktorému sa podarilo dostať na prvú priečku hitparády. Skladbu dokonca po 14 týždňoch z prvej priečky zosadili The Beatles, ktorí vrchol hitparády postupne okupovali s troma rôznymi piesňami. S podporou vlády USA koncertoval Armstrong okrem Európy aj v Afrike a Ázii. Úspechy, ktoré zaznamenal, mu vyniesli prezývku „Ambassador Satch". S obmedzeniami, ktoré mu prinášalo ochabujúce zdravie, vystupoval takmer až do svojej smrti. „Hudobníci nikdy neodchádzajú do dôchodku, prestávajú hrať, keď už v nich žiadna muzika nezostáva," vyznal sa. Zomrel na srdcový infarkt 6. júla 1971 vo svojom dome.

Post mortem

Armstrongova pamiatka je večne živá. V posledný deň roku 1999 oznámil vtedajší americký prezident Bill Clinton, že jeho trúbku zaradili medzi národné pamiatky uložené do miléniovej časovej schránky, ktorú otvoria o sto rokov. Dom, v ktorom Armstrong žil v čase smrti a ktorý v roku 1977 zaradili medzi historické pamiatky, je v súčasnosti múzeom. The Louis Armstrong House & Archives v Corone (Queens) organizuje koncerty a vzdelávacie programy. Je historickým múzeom, archivuje a zbiera písomnosti, knihy, nahrávky i spomienkové predmety. Múzeum spravuje Queens College newyorskej mestskej univerzity tak, ako si to Armstrong želal vo svojej poslednej vôli. Múzeum otvorili pre verejnosť 25. októbra 2003. Letisko v New Orleans 4. augusta 2001 na jeho počesť premenovali na Louis Armstrong International Airport.

"Armstrong pre hudbu predstavoval to, čo Einstein vo fyzike a bratia Wrightovci pre cestovanie," uviedol kritik Ken Burns.

Autor: spracoval dnk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.