Drahá kalapová bižutéria podporuje presvedčenie, že legendárny poklad zbojníckeho kapitána možno raz objaví nejaký šťastlivec v okolí tejto rázovitej dediny.
Roky vedú vytrvalé pátracie túry hľadačov pokladov k zvláštnej stolovej hore tvaru ležiacej svine. Prasa je oddávna symbolom šťastia, nečudo, že večne insolventní Slováci hľadajú žriedlo pokladov i v útrobách 1338 metov vysokého vrchu s názvom Klenovský Vepor.
Terchová, Klenovec a...
Aj keď ľudia hľadajú Jánošíkove poklady po celom Slovensku, najviac povestí o zazobanom Jurkovi opriada jeho rodnú Terchovú. Druhé miesto patrí Klenovcu a potom už dlho nič. Jedna z legiend dáva Jánošíkovi alibi, aj pokiaľ ide o získanie rozprávkového pokladu. Vraj čo vzal bohatým, rozdal chudobným. No poklad existoval, keďže ho odobral strašným vlkolakom a to na lokalite od Klenovca iba 15 kilometrov vzdialenom Oltárnom. A keďže transport by bol náročný a riskantný, dodnes je uložený v skalnom trezore útrob Klenovského Vepra.
V okolí Klenovca i hory samotnej možno nájsť aj ďalšie indície o Jánošíkovej významnej prítomnosti v tejto oblasti. V okolí vrchu Sinec, kde je i lokalita Bohatô, je miesto, kde sa zachovali zvláštne stopy - údajne ide o odtlačky Jánošíkových krpcov. V okolí je skala, o ktorú sa opieral, keď si v riečke Klenovská Rimava ponamáčal obuv. A je tu aj Mravcov vŕšok, kam Jánošík chodieval na priateľské vizity i bezpečné zimovanie k priateľovi Tomášovi.
Rimava stále plače
Správne by sa vŕšok mal nazývať Uhorčíkov, pretože tu i v roku 1713 stál domec Jánošíkovho zbojníckeho kapitánskeho predskokana Tomáša Uhorčíka. Miestni vám pomôžu identifikovať v hŕbke skália aj zvyšky obydlia istého Martina Mravca. Nebol ním nikto iný ako penzionovaný zbojník Uhorčík, ktorý sa oženil s dcérou baču od Jablunkova a odobral sa do pokojných gemerských končín. V Klenovci získal dokonca post žandára, mal však i povesť štedrého donora chudoby a obľúbeného gajdoša. Bol zadobre s vrchnosťou a vynára sa presvedčenie, že obaja zbojnícki lídri sa práve tu starali vlastne o bezpečnosť hlavne svojho veľkého pokladu v hlbinách Klenovského Vepra a Uhorčík ho celoročne monitoroval. Jedným z legendárnych miest v okolí je aj prameň Klenovskej Rimavy - názov má po víle Rimave a pod stolovou horou Vepor ju založila práve táto pôvabná dáma. Keď sa dozvedela, čo sa jej obľúbenému Jánošíkovi stalo, začala roniť slzy a plače nad jeho osudom dodnes.
Žena, trúnok - hrach?
Obsah povestí o zlapaní Jánošíka má charakter bulváru. Prenasledovatelia vraj išli na Mravcov vŕšok naisto, rôznia sa však odôvodnenia, prečo zámer akurát v Klenovci vyšiel.
A tak sa dozvedáme, že Jurko a Tomáš boli opití. Jánošík bol podľa inej verzie v akcii - v posteli s istou mladou dámou. Známa je aj tetka v pokročilejšom veku s miskou suchého hrachu či zvesť o zradcovi - v zime roku 1712 však oboch zabásli a tentoraz im známosti s vrchnosťou nepomohli na slobodu ako po zadržaní rok predtým v kaštieli v Hrachove. V Liptovskom Mikuláši potom Jánošíka obesili za rebro na hák a mesiac potom bola i Uhorčíkova poprava - dolámali ho v kolese. Podľa niektorých teórií krutosť exekúcií spôsobilo mlčanie oboch chlapov o tom, kde je ich poklad. Klenovčania ich oplakali.
Vyplakáva aj víla Rimava a často tak, že stúpne i hladina rieky. Aj to je na prasacej hore poklad od Jánošíka - zázračná meteorologická skala s jeho menom. Generácie Klenovčanov vedia: ak skala tmavne, bude pršať a ak je biela, čakajú pekný deň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
