Inzulín, ktorého názov pochádza z latinského slova insula (ostrov), je v podstate makromolekula bielkovinovej povahy. Langerhansove ostrovčeky sú pomenované podľa študenta berlínskej univerzity Paula Langerhansa, k objavy inzulínu samotného prispelo viacero vedcov, medzi ktorými hral významnú úlohu kanadský vedec, ktorému venujeme dnešnú časť nášho seriálu - Frederick Banting.
Narodil sa 14. novembra 1891 na farme neďaleko Allistonu v kanadskej provincii Ontario. Po absolvovaní základnej a strednej školy v Allistone chcel vstúpiť do armády, ale kvôli slabému zraku ho nevzali. Potom sa prihlásil na univerzitu v Toronte, kde najprv začal študovať teológiu, ale čoskoro prešiel na štúdium medicíny. V roku 1916 získal titul M.B. a zakrátko vstúpil do medicínskej služby kanadskej armády, pretože po vypuknutí prvej svetovej vojny potrebovala armáda veľa ošetrovateľov a sanitárov.
Odmenený vojenským krížom
V roku 1918 bol zranený v bitke pri Cambrai. Napriek tomu pomáhal iným zraneným vojakom nepretržite 16 hodín, až kým ho lekár nezastavil. V roku 1919 bol za svoju odvahu odmenený vojenským krížom. Po návrate študoval ortopédiu, v rokoch 1919-.1920 bol rezidentom na detskej klinike v Toronte. Od roku 1920 do 1921 popri súkromnej praxi vyučoval ortopédiu a antropológiu na Univerzite západného Ontaria.
Začal sa zaujímať o diabetes
Od roku 1921 do roku 1922 prednášal farmakológiu na univerzite v Toronte, v roku 1922 získal titul M.D. a bol ocenený zlatou medailou. Banting sa o diabetes začal hlbšie zaujímať po prečítaní článku o pankrease v odbornom lekárskom časopise. Práce Naunyna, Minkowskeho, Opieho, Schafera a iných naznačovali, že diabetes je spôsobený nedostatkom proteínového hormónu, vylučovaného Langerhnasovými ostrovčekmi v pankrease.
Predpokladalo sa, že tento hormón, ktorému Schafer dal meno insulin (slovensky inzulín), kontroluje metabolizmus cukrov v našom organizme. Banting bol fascinovaný ideou odhalenia či objavenia neznámeho hormónu a o pomoc sa obrátil na fyziológa torontskej univerzity Johna Macleoda. Ten mu v máji 1921 poskytol svoje dobre vybavené laboratórium, desať pokusných psov a pridelil mu asistenta, vtedy 21-ročného študenta Charlesa Besta.
Precenil svoje schopnosti
Ukázalo sa, že Banting trochu precenil svoje chirurgické schopnosti a mnohé pokusné psy zahynuli na pooperačné infekcie. Až 27. júla 1921 sa podarilo jednému psovi odstrániť pankreas. Táto žľaza bola rozdrvená, spracovaná na extrakt a intravenózne vstreknutá pokusnému psovi bez pankreasu. U toho došlo skutočne k zníženiu hladiny cukru v krvi. Extraktom z pankreasu piatich ďalších psov sa podarilo udržať psa bez pankreasu nažive až päť dní.
Prvá liečba v roku 1922
Keďže už nemal k dispozícii ďalších psov, prišiel Banting s nápadom vyrobiť extrakt z pankreasov teľacích embryí. Pomocou tohto extraktu udržal chorého psa nažive až 70 dní. Keď sa Macleod vrátil z dovolenky, uvedomil si ďalekosiahly význam Bantingových experimentov a poveril chemika Jamesa Collipa prípravou čistého extraktu. V januári 1922 bol týmto extraktom liečený ťažko chorý diabetik, ktorého stav sa rapídne zlepšil.
Nobelova cena vyvolala (aj) protesty
V júli 1922 sa jedným z Bantingových prvých pacientov stal vtedy päťročný Theodore Ryder, ktorý zomrel ako 76-ročný až v roku 1993. Zrodil sa účinný liek na diabetes. V roku 1923 dostali Banting a Macleod za objav inzulínu Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu. Toto rozhodnutie vyvolalo veľké protesty, pretože Macleod dal v podstate k dispozícii len svoje laboratórium a študent Ch. Best, ktorý sa na izolovaní inzulínu značnou mierou podieľal, vyšiel naprázdno.
Pasoval ho za rytiera
Tak či onak, Banting sa stal prvým Kanaďanom, ktorý dostal Nobelovu cenu. V roku 1934 pasoval britský kráľ Juraj V. Bantinga za rytiera. V roku 1938 sa Banting začal zaujímať o leteckú medicínu a podieľal sa na výskume fyziologických problémov letcov, lietajúcich vo veľkých výškach. Zhodou okolností zahynul Frederick Banting pri havárii kanadského bombardovacieho lietadla Hudson, ktoré havarovalo 20. februára 1941. Banting zomrel deň po havárii, vo veku ani nie 50 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
