V krajine sa znepokojujúco zvyšoval počet detí, ktoré sa rodili bez rúk, nôh, s vážnymi deformáciami chrbtice či ťažkým poškodením očí, uší a iných častí tiel. Doktor Lenz predostrel hypotézu, že detičky s vážnymi vrodenými vývojovými chybami sa stali obeťami módneho lieku, ktorý hlučná reklama budúcim mamičkám v Európe i v Amerike odporúčala i proti nepríjemným ranným tehotenským nevoľnostiam. Lekári i lekárnici ho ako voľne dostupný bez receptu odporúčali ľuďom i na prvé príznaky prechladnutia, na bolesti hlavy či upokojenie.
Osud okolo dvanásťtisíc detí smutne dokumentoval, že nemecký lekár identifikoval príčiny ťažkého poškodenia plodov už v tele matky veľmi správne. Rozpútala sa gigantická aféra, ktorú poznáme podľa osudného lieku ako conterganovú.
Deti sa rodili bez nôh, rúk...
Medikament obsahoval zložku s názvom thalidomid a výrobca - nemecká firma Grűnenthal Chemie - ju po testoch na zvieratách, po ktorých nasledovali skúšky i prostredníctvom dobrovoľníkov, začala dodávať do takmer 50 štátov sveta po roku 1950. Testovanie neprinieslo žiadne príznaky možného ohrozenia - medzi testovanými osobami samozrejme neboli tehotné ženy. Podľa niektorých údajov ľudia skonzumovali, ovplyvnení masívnou reklamou, okolo stotisíc kilogramov tabletiek.
Keď avíz o fatálnych nežiaducich účinkoch conterganu pribúdalo, začalo sa detailnejšie analyzovanie. Matky, ktoré po pôrodoch utrpeli obrovské šoky pri pohľade na bábätká bez končatín a s mnohými ďalšími deformáciami, pri rozsiahlejšom vyšetrovaní zhodne uvádzali - proti charakteristickým ranným zvracaniam nič netušiac pravidelne brali contergan.
Prvá žaloba bola podaná pred polstoročím v roku 1961 a spis mal okolo tisíc strán. Prípad sa stal obrovskou aférou, ktorá vyvolala vlnu nedôvery k farmaceutickým firmám. Súdne spisy obsahujú tragické svedectvá o tisíckach ľudských osudov hendikepovaných dievčat a chlapcov a ich blízkych. Médiá prinášali príbehy a šokujúce fotografie detí i otrasné svedectvá o ťažkom položení týchto nevinných obetí, ktorým sa usilovali všemožne pomáhať i štáty. Európu vtedy delila známa železná opona - za ňu sa contergan nedostal a v štátoch strednej a východnej Európy sa vtedy existencii tejto odpornej bariéry dostalo vari prvýkrát v jej histórii bizarného ocenenia.
V súdnych verdiktoch bola vinníkom tragédie zakotvená povinnosť finančne odškodniť obete conterganovej aféry. Napokon v roku 1970 došlo k súdnemu zmieru.
A predsa lieči
Conterganová aféra sa najbolestnejšie dotkla postihnutých detí. Mnohé ešte v útlom detstve zomreli. Ďalšie však s podporou rodín dokázali veľmi statočne žiť i s ťažkým hendikepom a mnoho dojímavých svedectiev, napríklad jazdkyne Bianky Vogelovej, úspešnej na paralympiádach, či hudobníka Thomasa Quasthoffa a mnohých ďalších rozpráva o ich každodennom hrdinskom živote.
Thalidomid sa napokon dočkal rehabilitácie, po nových pokusoch sa ukázalo, že ho možno úspešne použiť napríklad na liečbu rakoviny kostnej drene a ďalšie závažné diagnózy. V tomto jubilejnom roku však conterganový škandál vzbĺkol nanovo - to keď chceli v nemeckom meste Stolberg prispieť výrobcovia tragického medikamentu na bronzovú plastiku - pomník detskej obete. Liek má iný, nekovový, ale o to dôležitejší pamätník - po tejto smutnej afére bola sprísnená kontrola liečiv na celom svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
