Je pravda, že v Matovičovom návrhu zákona o voľbách do NR SR, o ktorom bude chvíľu reč, je asi toľko zmyslu, ako v zachraňovaní Grécka od bankrotu. Nápad s volebným lístkom, ktorý by nepísali strany, ale tvorili sami akísi nezávislí kandidáti, nemá pätu, ani, hm, prirodzenie, o hlave škoda reč. Všetky kritiky z politologickej lóže, ktoré dostal - výnimočne - sedia. Teda napríklad, že listina zložená z ľudí, ktorých hlavnou definíciou je, že sú „nezávislí“, nedáva voličovi, ktorý chce napr. zníženie (zvýšenie) daní (a podobne, a podobne), žiadny zmysluplný bod na uchopenie. Parlament je o presadzovaní záujmov, ktoré zvyknú byť definované spoločným programom. Ten by museli „nezávislí“ vopred vytvoriť, čo je teoreticky možné, avšak v situácii, keď kritériom účasti na kandidátke je 5 tisíc podpisov a sto eur kaucie, by sa skôr pohádali do krvi ešte pred skompletizovaním listiny.
Matovičovi, ktorý sám seba modeluje ako metlu na straníctvo, uniká základný dôvod, prečo sú strany v demokracii nezastupiteľné (aj vo väčšinovom volebnom systéme): Demokracia stojí na tom, že voľby sú výberom z viacerých (minimálne dvoch) predstáv o spravovaní štátu (obce). Nezávislý môže kandidovať za seba ako osoba - napr. v obecných voľbách - ale nie na listine s inými-podobnými, ktorí sú nezávislí aj na sebe navzájom. A ak ten program dopredu vytvoria, tak či sa tak nazvú, alebo nie, už nesú znaky organizovanej politickej skupiny. Strany, alebo hnutia, jedno je. Napríklad Obyčajní ľudia... Hahaha.
Matovič nevidí (alebo sa tak tvári) spústu vecí. Jeho predstava „závislosti“, ktorú stelesňuje stranícka vrchnosť, je neskonale naivná. Nevidí, že „nezávislý“ môže byť závislý na tisíc iných zdrojoch, a že strana je (by mala byť) práveže zárukou lojality k sľubom resp. programu. Netuší, že koreňom zla nie sú strany, ale vnady moci, ktoré pri uvádzaní do pokušenia nerozlišujú, či máte partajnú knižku, alebo sa vyhlásite za nezávislého. Nechápe, že zneužívanie moci straníkmi sa deje nie preto, že nie sú nezávislí, ale z podstaty systému, ktorý nevie vytvoriť iný prístup k moci než cez politické strany.
Ale dobre. Zahovorili sme sa... Podstatnejšie je, že podobne ako pri vystúpení proti stravenkám, ktoré sú akoby metaforou nárokovej mentality „sociálneho štátu“ (raz získaná výhoda, hocako nezmyselná, je nezrušiteľná), i týmto návrhom útočí Matovič proti nedotknuteľnému tabu. Tým je v tomto prípade nedobytnosť, nereformovateľnosť sklerotického straníckeho systému. Konkrétna predstava, znenie zákona je čistý úlet, avšak snaha vyvetrať zahnívajúcu konzervu, ktorú si červy vnútri bránia zubami-nechtami, je presný smer úderu. Tým, že aj keď so sebeckými cieľmi a zrejme intuitívne (v prípade straveniek určite), ide s veľkým nožom na posvätné kravy, robí Matovič službu slovenskej verejnosti. To sa vyjaví v plnej paráde, až nejaký prudký náraz urýchli udalosti tak, až sa budeme čudovať. Teda, ak nebude neskoro...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
