No toto???? Čo si počneme, čo s nami bude? Z textu nie je úplne jasné, prečo by mali zdupkať, ale ak zalovíme späť pár mesiacov v pamäti, tak sa vybavuje akési vyhlásenie lekárskych odborov (LOZ) o „pripravenosti k ukončeniu pracovného pomeru“. Asi so štyrmi požiadavkami. Vtedy to ale neasociovalo horor, ani iné podnety k infarktu, ale skôr operetu, keďže na rozdiel od českých kolegov, od ktorých si myšlienku, hm, osvojili, naši doktori žiadne výpovede nepodali a práveže sa vyhrážali iba tou „pripravenosťou“.
No. Posun v auguste by mal byť práve v tom, že hromadné výpovede včera údajne začali doručovať riaditeľom. Podľa informácií Pravdy by niektoré nemocnice mali prísť až o „stovky lekárov“. Alebo, iné zdroje udávajú, dokopy dokonca 4 tisíc. Pre pacientov by to bolo zaiste nezabudnuteľné „vzrušo“, ale ako skeptici si tipneme, že kaša sa až taká horúca jesť nebude. To, že napr. v Košiciach počet defektorov odmietli organizátori prezradiť, je indíciou, že ich musia veľmi verbovať. Nečudo, v Česku kde bol priebeh dramatický, to skončilo na mnohých miestach aj vítanou racionalizáciou prevádzky... Riaditelia totiž výpovede s radosťou prijali...
Múdrejšie je preto si počkať, či z rebélie vôbec niečo bude. Skúsenosť vraví, že na SR majú naozaj ostré odborárske podujatia mizernú tradíciu i účasť. Minister Uhliarik pritom zástupcom LOZ ešte zjari sľúbil, že práve v auguste s nimi zasadne k rokovaciemu stolu. A pokiaľ je známe, ešte sa nič neudialo. Ale aj keby sa vrece roztrhlo, predovšetkým platí: Vytváranie tlaku na politiku a spoločnosť tým, že jedna profesijná skupina využíva výhodu, že na rozdiel od iných (napr. kunsthistorik, hahaha) si dokáže brať za rukojemníkov vlastných spoluobčanov, je nemorálne a sprosté vydieranie. To je prvá veta. Každý má, samozrejme, právo, odísť kedy chce a kam chce. Je sloboda voľného pohybu. Úplne iná a zavrhnutiahodná vec je ale vytvoriť organizovanú skupinu, ktorá si strašením, hrozbou prázdnych nemocníc, „nedodaním“ starostlivosti vynucuje splnenie svojich požiadaviek. Nech sú akékoľvek, je to ďaleko za čiarou tolerovateľnosti.
Samozrejme, že ide o peniaze, aj keď sú požiadavky štyri. V Česku, kde si napokon na vláde vydupali asi 2 miliardy Kč, zvýšenie miezd zabalili dokonca medzi trinásť podmienok. Len ostatných dvanásť sa v procese „rokovaní“ akosi vyparilo... Reči o transformácii špitálov na akciovky, či Zákonníku práce, sú teda omáčka. Inak, všetky debaty o lekárskych platoch (napr. že sanitárka v Nemecku má toľko ako slovenský primár) majú iba jeden racionálny „benchmark“. Tým je porovnanie, že aký bol v relácii k priemeru národného hospodárstva priemerný doktorský plat pred 20 rokmi, a aký je dnes. A je vymaľované. A naprosto zásadná vec je, že verejné zdravotníctvo je oblasť, v ktorej i po 20 rokoch pretrvalo najviac socializmu. Až na platy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
