Vážená redakcia, reagujem na článok „Primátor jazdí s číslom 001“, kde šofér opisuje: „Predstavte si, že normálne som bol v rade na polícii, povedali, nech sa páči, 001, kto je na rade? Hovorím, že ja, a dostal som to číslo. Žiadny poplatok som neplatil, božechráň. Poďakoval som a šiel preč. Úplne náhoda to bola, je to neuveriteľné.“
Aj ja som tam vtedy bol. Všetko som videl na vlastné oči. Celé to malo iný, neuveríte, no omnoho banálnejší priebeh. Bolo to takto: Na dopravnom inšpektoráte čakalo v ten deň v rade na značku už asi 100 ľudí. Vtom zrazu za zvuku fanfár dvoch kráľovských zbrojnošov vpochodoval do vestibulu služobný vodič pána primátora, mávajúc vlajočkami s mestským erbom. Dav sa rozostúpil. Šofér mocným hlasom asertívne prehovoril: „Vyzývam vás, nie, neprepúšťajte ma dopredu, chcem iba obyčajnú radovú ešpézetku, žiadnu 666, 999, ani 001, fuj, blé. Nevšímajte si ma, akože tu nie som, akoby som ani nebol šofér primátora. Všetkých pozdravuje, odkazuje, že má rád toto mesto.“
Ľudia ignorovali jeho želanie. Naopak, dvihli ho na ruky a ponad hlavy si vehementne protestujúceho vodiča s vlajočkami i zlostne šermujúcich zbrojnošov popodávali, postavili ich až rovno k okienku a zatarasili im cestu, aby nemohli ujsť. Šofér padol na kolená, prosebne vystrel ruky smerom k príslušníkovi KR PZ a úpenlivo zavzlykal: „Zľutujte sa, pán policajt, dajte mi najnenápadnejšie číslo na svete, žiadne nuly a jedničky, len to nie, prekľajem vás!“
Príslušník KR PZ nič nedbal na jeho prianie. A už mu aj podával EČV 001. Lenže keď to vodič videl, skryl si urazene ruky pod svoj šoférsky talár, aby značku nemohol prevziať. A otočil sa naschvál k okienku chrbtom. A zaťal sa: „Nie, a nie, a nie! Kým mi nedáte normálne číslo, neodídem a basta. Môžete ma prehovárať, aj mučiť, 001 neprevezmem. Pán primátor si zaslúži číslo ako obyčajný človek!“
A potom sa stalo čosi neuveriteľné. Obe ešpézetky, predná i zadná, samy mrštne zoskočili z okienka na podlahu, takticky sa rozbehli každá inam, vrtko sa predrali cez húštinu tiel vo vestibule priamo k východu, nezastavili ich zbrojnoši, ani vrátnik KR PZ, cez celé parkovisko rezko prešprintovali malými nožičkami až k novému služobnému autu primátora a zubami-nechtami sa k nemu pricucli. „Tralalá, tralalá,“ škodoradostne tancovali dve nulky s jedničkou na ešpézetke a tá už nešla z auta dolu.
„No ta čo už teraz, tak či tak bude z toho zle, ale nedá sa nič robiť,“ mrmlal si skormútene vodič, ktorého pri odchode z inšpektorátu súcitne tľapkal po pleci príslušník KR PZ so slovami: „Fakt sorry, človeče, náhoda je sviňa. Chápeš, ľudský faktor je len ľudský faktor.“
Vážená redakcia, kto nevidel, neuverí. Ale ja som bol pri tom a môžem potvrdiť, že i keby sa bol šofér pána primátora prezliekol aj za kopača rigolov, proste nebolo mu súdené vyfasovať iné číslo, všetci sa spikli, blbá konštelácia hviezd, vyššia moc. Prosím o zverejnenie môjho očitého svedectva a uvedenie záležitosti na pravú mieru. Ja totiž tiež niečo viem o tom, ako to s tými náhodnými značkami chodí. Zdraví a veľa lásky želá verný čitateľ KE-LOVE9.
Autor: Jaroslav V. Vrabec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
