A keby bola súťaž o to, ktorý náš vrch opriada najviac legiend, Veľký Choč by bol vážnym uchádzačom o zlatú priečku.
Ľudia spod Choča sú na majestátnu nádheru svojho kamenného kráľa veľmi hrdí. Majú byť na čo - tu je vari jediné miesto u nás, o ktorom dávna povesť tvrdí, že nádhera Choča sem kedysi prilákala dokonca i samotného pána Ježiša, ktorý pricestoval na svojej oslici. A ukážu vám aj stopy po Spasiteľovej palici i jamky, ktoré tu zanechala oslica - to všetko na skalnej cestičke k chýrnemu prameňu Žriela neďaleko Jasenovej.
Ježiš Kristus uzdravoval aj u nás
Známa povesť, ktorú zaznamenal v zbierke Zlaté dukáty v Choči Anton Habovštiak, vraví, že pohľad na východ slnka z Choča je úchvatný, a tak ho na vlastné oči chcel uzrieť i sám Ježiš Kristus. Chodil kedysi krajom pod Chočom inkognito - raz ako pocestný, inokedy sťa skromný pastier, či v žobráckom šate. A koho stretol, ten na vzácne stretnutie nikdy nezabudol.
Na vizitu zašiel pán Ježiš vraj i na salaš neďaleko prameňa Žriela, pretože k pastierom mal od narodenia v Betleheme veľmi blízko. Bača, keď sa hosť nadchýnal krásou okolia odporúčal najúchvatnejší výhľad - na východ slnka z vrcholu Veľkého Choča. A smutne dodal, že vzhľadom na svoj vek a lámkou oslabené nohy už túto krásu nikdy neuvidí. Tajomný hosť mu však vlial nádej, že sa ešte dočká - a na druhý deň sa bača prebudil a pomodlil, ako mu návštevník poradil, cítil sa ako znovuzrodený. Zakrátko poľahky vystúpil pred úsvitom zase i na milovaný Choč a uzrel prvé lúče slnka. Istý gazda z Vyšného Kubína potom salašníkov informoval, že ich hosťom bol sám Pán Ježiš, ktorý v okolí uzdravil aj iných ľudí a jeho pobyt dodnes pripomína chočský Krista Pána chodníček.
Čerta zahnal čarovný kvet
Úchvatná krása Choča sem však prilákala raz aj samotného čerta, hoci viac ako o prírodu, interesoval sa o krásnu devu z Jasenovej, ktorá vraj v celej Oravskej stolici nemala páru. Nebola iba pekná, ale aj cnostná a čertiská v pekle to nesmierne srdilo. Poslali teda emisára, aby krásku zviedol a ako hriešnicu dopravil do pekla. Premenil sa na mladého fešáka a zariadil, aby sa deve spod nôh stratil chodník, čo bolo akurát na zlopovestnej Jančovie lúke, kde vraj neraz vystrájali nečisté sily. Tu začal krásku zvádzať všakovakými sľubmi. Ibaže, odolávala, vytušila mrzké úmysly. Čert v kostýme zvodcu si všimol, že dlhé devine šaty sa dotýkajú čarovnej bylinky, ktorá nečisté sily spoľahlivo zaháňa a s revom prikazoval, aby zodvihla sukne. Smelá mladá dáma už spoznala, že má dočinenia s pekelníkom. Jeden z magických kvietkov odtrhla a čertiska energicky zahnala až do samotného pekla. Jančovie lúku odvtedy nazývali Čertovou, no predpokladaný zvodca si už nikdy netrúfol zvádzať pod Chočom krásne dievčence.
Vrch z koča
Iná legenda vysvetľuje vznik Veľkého Choča, o čo sa údajne pričinila zlá grófka z Malatinského hradu. Tam, kde je dnes Choč, stretla kedysi starú ženu, ktorá jej zavadzala na ceste. Mrchavá zlostná babizňa chcela starkú vliecť za kočom, tá však zaklínaním vybavila, že grófkin hrad sa prepadol, koč skamenel a vyrástol do majestátneho vrchu a hysterickú šľachtičnú premenila starká na hmlu, odsúdenú večne sa plaziť po svojom niekdajšom koči - Choči.
Ani táto nepohoda však nebráni generáciám hľadačov pátrať po legendárnom poklade - zlatých dukátoch, ukrytých v Choči, ktorými mienil poľský kráľ Vladislav Jagellonský zaplatiť kráľovi Žigmundovi Luxemburskému za získanie spišských miest. Zbojníci sa o zlatom transporte zo severu dozvedeli a pod Chočom nastavili pascu v podobe hlbokej priekopy. Vozy s dukátmi do nej skutočne popadali a naradovaní zbojníci poskákali do hlbiny za nimi. Ibaže, zem sa zatvorila a Žigmund sa platby nedočkal. Po rokoch vraj jeden mládenec platil v krčme Vladislavovým zlatým dukátom, ale ostatné dodnes čakajú pod Chočom na svojich objaviteľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
