deficit pod tri percentá (...), ak nie, tak sa dodrží plánovaný 3,8 percentný deficit", vyslovil šéf klubu Kollár osobne.
Fakt je, že keby autor komentára sedel na koaličnej rade (to by bola sranda, hahaha), ani on by - v rámci politickej reality – nevymyslel lepšie. Rámec politickej reality znamená, že „lepšie", teda hlbšie rezať, samozrejme, existuje, avšak ak sa od SDKÚ, KDH a Most-a nedajú čakať zázraky, treba pýtať aspoň nemožné. Teda ak chceme, aby návrh rozpočtu 2012 nadviazal akýsi základný kontakt s realitou doby, v ktorej sa vyskytol.
To, čo Mikloš predložil, je skica snahy o koaličný kompromis, hazardná ešte i vtedy, keby rast 4,4 percenta HDP s realitou súvisel. Zvyšovať výdavky verejného sektora o 9 percent je ukážka presne tej techniky, ktorou spadla celá Európa do dlhovej krízy. Spoliehanie sa na radostný vývoj príjmov, ktoré by mali vzrásť o bájnych 16 percent (!!), aby povinná jazda jednopercentného zníženia schodku oklamala Brusel i ratingové agentúry (ako ukazuje včerajší S&P, podarilo sa dokonale), je svedectvom, že v koalícii túto krízu stále nepochopili. Alebo ju ignorujú vo viere, že ide o jav prechodný a život bude pokračovať, ako v časoch bubliny.
Ale nebude. Spúšťačom dlhovej krízy je zrútenie nepísanej dohody medzi finančníkmi a politikmi, že štáty (eurozóny, EÚ) nemôžu zbankrotovať. Vyvrátenie, ktoré sa šíri trhmi ako čierny mor, že skrachovať veru môžu, vnáša paradigmatický obrat do pohľadu na štátne dlhy. Pričom, samozrejme, platí, že sa to týka stokrát väčšmi Slovenska než napríklad USA alebo Nemecka. Darmo títo majú celkové zadlženie dvojnásobné než SR... Cena požičiavania im stagnuje, či ešte klesá. Nám stúpa.
Návrh SaS na zmrazenie výdavkov je takto minimum, čo by sa malo urobiť, keďže rozpočtovým filozofiám „však rast to vyrieši" práve zvoní do hrobu. Pričom, a to je tragická pointa, ten rast je vybájený, len aby na rozdávanie naďalej bolo... Ak sa teda chce Slovensko cítiť bezpečne, aby mu zadok nezačali olizovať plamene, ten schodok by mal šprintovať k nule ako Usain Bolt. Deficit 3,8 nie je úsporný rozpočet, ako rozširujú vládne trúby, ale zvýšenie dlhu o ďalšie 3 miliardy eur. Pred existenciálnymi neistotami, ktorými sú neznáma miera rozpočtových príjmov, ďalšie turbulencie na dlhopisových trhoch a potenciálne prevraty v eurozóne, nie je znižovanie deficitu, teda tempa zadlžovania, riešením pre Slovensko. Tým je jedine vyrovnanie príjmov a výdavkov na nulu.
Alebo, lepšie, prebytok. Od toho je, iste, aj nápad SaS vzdialený, ale aspoň reže do podstaty. Jasné, že z ich strany je to najmä taktika, aby blokovali návrhy na zvyšovanie daní, ktoré vychádzajú najmä z KDH. Pričom samotný schodok nie je ani pre Sulíka priorita. (Odvodová „reforma" je čoby rozpočtové riziko takmer ako rozpad eurozóny.) Buďme ale radi, že v politickej triede sa zjavila strana, ktorá trafila aj lokalitu (výdavky), aj minimálnu mieru, koľko treba odstrihnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
