Tento reformátor cárskej armády, jej výstroja a uniformy, z ktorej odstránil zbytočné ozdoby, úpravu vlasov, púdre, bol v dejinách preslávený zastieraním skutočného stavu vzhľadu Ruska stavbami kulís – tzv. Potemkinovými dedinami. Malo to byť počas plavby na Krym s panovníčkou Katarínou Veľkou.
Vymyslený mýtus
Úslovie Potemkinove dediny vošlo do svetového slovníka a označujeme ním neskutočný, nejestvujúci stav vecí, ako keby boli realitou. Zrejme to tak zostane navždy, aj keď historická pravda je iná.
Peterburský historik Pančevič a súčasní vedci dokázali, že toto úslovie - Potemkinove dediny - sú výmyslom a nezakladajú sa na realite. Málokto však vie, že knieža Potemkin nebol zástancom striedmeho stravovania ako anglická kráľovná Alžbeta I., alebo ruský cár Peter Veľký, ktorý mal rád jednoduchú sedliacku stravu.
Rozprávkové hostiny
Knieža organizoval hostiny, ktoré zahraniční diplomati jeho doby prirovnávajú k rozprávkovým. Knieža Ščerbakov v knihe O úpadkoch morálky v Rusku píše o Potemkinovej márnivosti, o tom, že sa utápa v banánoch a ananásoch, kým jeho mnohí súčasníci ich ani neochutnali. Ako prvá osoba v Rusku si dal postaviť skleník na pestovanie ananásov. Ďalší súčasník spomína, že Potemkin v horúčke, chorý, zjedol celú hus, veľký kus šunky, niekoľko kurčiat, vypil množstvo kvasu, vína a piva a to bez následkov. Keď bol zdravý, množstvo jedla bolo obrovské. Jeho žalúdok prirovnávali k Rusku, ktoré dokázalo stráviť Napoleona. Aj on strávil všetko.
Jednotlivé produkty mu prinášali kuriéri z celého Ruska, z lokalít, kde boli špecialitou, či to bol kaviár, ryby, zverina. Osobitne pre neho vyrábali domáce šumivé pivo zo sladu a medu, ktoré malo podľa neho liečivé účinky a preto ho zaviedol aj do stravy vojakov. Takže – v tom knieža Potemkin vynikal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
