Taká situácia vznikla v Košickej Novej Vsi v rokoch 1921 - 22.
Bolo to v období, keď v dedinských krčmách na východnom Slovensku, ktoré boli stále plné a dobre vynášali, chlapi prepíjali posledné peniaze a vláda rozhodla o regulácii predaja alkoholických nápojov v krčmách.
Z pestovateľov hrozna chovatelia
Košická Nová Ves vošla do histórie výrobkami mäsiarskych majstrov. Na mäsiarske remeslo sa postupne preorientovali vinohradníci po tom, ako ich vinice zničila nákaza. Do 16. storočia boli poľnohospodármi, pestovateľmi viniča a úspešnými výrobcami vína, s ktorým obchodovali. Po zničení vinohradov už nové nezakladali, pretože kým by priniesli úžitok a zisk, vyžadovalo by to dlhší čas. Preorientovali sa na chov ošípaných. Obchodovali s nimi, s výsekovým mäsom aj s výrobkami. Predávali ich na trhu v Košiciach a tie novoveských mäsiarov preslávili. Ženy piekli koláče aj chlieb a tiež ich predávali i s mliekom na košickom trhu. Erb obce má hrozno aj nože, čo sú obidve odvetvia činnosti obyvateľov.
Zrodili sa „škvarkare“
Novoveskí mäsiarski majstri pri topení slaniny prišli na taký spôsob prípravy oškvarkov, ktorým sa líšili od iných chuťovo natoľko, až získali veľký záujem aj zahraničných kupcov a vďaka týmto oškvarkom sa zrodila prezývka novovešťanov „škvarkare“. Skvelé neboli iba oškvarky, ale všetky výrobky, tzv. majoše, údená slaninka, klobásy a najmä špeciálne pripravovaná Novoveská šunka, všetky predávali v Košiciach na trhu na Dominikánskom námestí aj na Mäsiarskej ulici.
Z Poľska prichádzali obchodníci do Košíc kúpiť túto povestnú šunku, slaninku a oškvarky. O tom, že si tieto výrobky prichádzajú kupovať na trh obchodníci z Čiech a Moravy, písali aj Košické noviny (Kaschauer Zeitung). „Novoveská šunka je šťavnatá a chutnejšia ako Pražská a slanine sa nevyrovná žiadna iná. To, ako ju robia, neprezradia ani za veľké peniaze“ - takto sa vyjadril pre noviny moravský obchodník. Prvenstvo mali aj v klobásach. Ako písali noviny, nimi voňal celý trh. Tie, šunku, slaninu, oškvarky kupovali aj košické reštaurácie a hotely a odnášali ich v drevených korýtkach, v akých ich aj na trhu predávali mäsiari.
Namiesto krčmy kostol
V Košickej Novej Vsi ako v každej obci mali krčmu. Mali aj kostol, podľa písomnej zmienky už v 13. storočí. Krčma bývala vo všedné dni prázdna a plno nebolo ani v nedeľu. To bol dôvod, pre ktorý sa obyvatelia v máji 1922 rozhodli, že navrhnú obecnej rade, aby krčmu predala. Boli to väčšinou mäsiari, ktorí chodili denne do Košíc predávať svoje výrobky a nemali čas vysedávať v krčme. Za utŕžené peniaze by mohli postaviť alebo opraviť kostol, lebo starý bol už na spadnutie. Začali sa naň aj zbierať a mali už 450–tisíc korún a keby k nim pridali peniaze za krčmu, svojpomocne by ho aj postavili. Okrem kostola, ktorý napokon zreštaurovali v roku 1925, mali aj ďalší návrh. Mäsiarski majstri boli múdri ľudia – vedeli čítať aj počítať – a záležalo im na obci, v ktorej žili. Ešte za monarchie začali v obci so stavbou vodovodu, ktorú prerušila prvá svetová vojna a chceli ju dokončiť. V Košickej Novej Vsi bol nedostatok pitnej vody a pramene, ktoré boli južne aj severne od obce, mali malú výdatnosť. Preto museli prehlbovať studne, ktoré v lete vysychali. To bol ten ďalší dôvod, pre ktorý by sa oplatilo predať obecnú krčmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
