Život jej to vynahradil spokojnou rodinou. S manželom, hercom Mariánom Slovákom, sa tešia z troch detí. Samuel bol známym futbalistom, Svetlana a Stanislav sa vydali v šľapajach rodičov. Obaja pôsobia v českých divadlách.
„Boli časy, keď som sa pre prácu trápila"
„Keď som bola študentka, myslela som si, že je dôležité prezentovať sa prácou. Až neskôr som zistila, že vedieť a tvrdo na sebe pracovať je iba 30 percent úspechu. Oveľa dôležitejšie sú vzťahy a zákulisné ´praktiky´. Niekedy aj to, z akej ste rodiny," vraví herečka, ktorú na vysokej škole považovali za veľký talent.
Závratnej kariéry sa však nedočkala. „Keď sme s Marošom odišli z Nitry do Bratislavy, ´vďaka´ závisti niektorých kolegov sme ostali nezamestnaní. Bola to tvrdá facka a boli časy, keď som sa pre toto všetko trápila. Našťastie nás vždy zachránila naša profesionalita. Keď nás vyhodili z divadla, vedeli sme sa uživiť dabingom a inými aktivitami. A po čase som pochopila ešte jedno - že ak človeku pánboh niekde uberie, inde mu to vynahradí."
Dnes je spokojná
Eve Matejkovej to osud vynahradil v zdravej a spokojnej rodine. „Mať po svojom boku partnera, s ktorým ste spolu nielen dlho, ale aj tak intenzívne, nie je vonkoncom samozrejmosť. Ani to, že máte nadané deti, ktoré sú vo svojej profesii šťastné. Čo viac si môžem priať!?" vraví herečka, ktorá za najlepšie roky svojho života považuje tie, keď sa jej narodili deti.
A netají sa tým, že po ich odchode z domu sa jej nevyhol tzv. syndróm vyletenia z hniezda. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Špeciálne rok, keď ešte Samko hral v španielskej lige, Stanko bol v Brne a Svetlanka v Arizone. Je to neopísateľne ťažké, keď ste zvyknutí na plný dom a zrazu je všade prázdno a ticho. Celý rok sme presedeli pri počítači. Prvé, čo sme ráno po zobudení urobili, bolo, že sme si zaliali kávičku a čítali a odpisovali na maily. Dcéra nám písala každý deň!" dodáva Matejková, ktorej životu okrem rodiny dáva zmysel kvalitné umenie a cestovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
