úce.
Niežeby rozhodnutie, že o múre európskej záchrany si na SR zahlasujeme ako poslední, nepatrilo medzi vôbec najlepšie za Radičovej éry. Patrí, je asi stokrát rozumnejšie než napr. odvodová reforma. Dať prednosť napr. Nemecku, nech sa vyjadrí skôr, má hlbokú vnútornú logiku. V miere vplyvu na celý vznik a konštrukciu „záchranného mechanizmu“, ako aj v takpovediac „fyzickej“ účasti na ňom je totiž taký rozdiel medzi našimi dvomi štátmi, že ak ide o ozaj konfliktnú záležitosť (čo nesporne áno), tak je najprirodzenejšie na svete, že najprv s kožou na trh by mal ísť ten, kto to zlepil a bez koho by i tak celý euroval (a celá eurozóna) ani nebol. Podobne, hoci v nižšej miere, i ďalšie „trojáčkové“ krajiny – Holandsko, Fínsko, Rakúsko – sú vzhľadom na svoje podiely akosi morálne väčšmi vybavené znášať náklady prípadnej asanácie valu, než SR, ktorá je blcha.
Takže to nie je zďaleka iba o „alibi“, ako sa vypisovalo hore-dole včera. Či dokonca „fatálnej politike neriešenia problémov“ (vynikajúci politológ). Práve naopak. Ak euroval štiepi aj vplyvnejších a bohatších účastníkov dealu ako toho, ktorý k nemu (doň) prišiel ako tá kura k zrnu, tak je dokonale proti prírode i rozumu, aby zodpovednosť za to, že pociťuje výhradu svedomia, niesol na svojich útlych pleciach ten najmenší. Že? V rozhodnutí je, navyše, i taktické ostrie. Ak totiž ten múr spásy prejde cez ostatné parlamenty (čo je skôr viac ako menej pravdepodobné), tak aj keby Fico myslel vážne (akože nemyslí), že val podporí len s kompletnou koalíciou, tak obrovský tlak, pod ktorým sa SR ocitne v poslednom vagóne, mu to vybije z lebky definitívne.
Známkou toho, že pre slovenských politikov sú domáce kulisy podstatnejšie než čokoľvek, je až medializácia. Uznesenie, že ponáhľať sa nebudeme, nemalo dostať publicitu. Vo Fínsku, Holandsku či inde, kde špekulujú zrejme úplne podobne (teda, že počkajú na Nemcov), sa musia pýtať, že z akého titulu si práve SR „predplatila“ najlacnejšiu miestenku. Zároveň, finančné trhy, ktoré už reagujú na všetky zvuky i pazvuky, čo vychádzajú z eurozóny, Radičová a spol. týmto upozornili, že i tu je problém. No. Nedalo sa asi inak. Fankluby SaS-u i ďalšie musia mať pocit, že politici, s ktorými sa identifikujú, sú v Európe nesmierne dôležití.
Vzhľadom na voľby, ktoré v tejto kríze máme, by pritom bolo žiaduce, aby politici nešírili falošné ilúzie o portfóliu svojich možností. Je uzučké. To, že euroval je top agendou leta na SR, je absurdné, keďže už dávno (teda asi mesiac) je mimo hlavný prúd diškurzu v celej Európe. Ak politicky niekde val neprejde, vyvolá to na trhoch novú šokovú vlnu. Celkom iste. Avšak ak prejde, nezmenší dlhový problém, keďže v objeme, v ktorom sa bude ratifikovať, nestačí na nič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
