Totiž popri tom, že tá „reforma“ nemá žiadnu pridanú hodnotu, prináša najradikálnejší zásah do kolobehu štátnych príjmov a transferov od štátu k občanom. Asi stokrát radikálnejší, než rovná daň a vytvorenie druhého piliera dohromady. (Ako sme si už povedali, superhrubá mzda s rovnakou sadzbou ako hrubá znamená zásadné zvýšenie priamych daní. Pri zachovaní plus-mínus fiškálnej neutrality z hľadiska verejných financií musia teda nové sadzby znižovať odvody.) Nič porovnateľného tu od r. 1993 nebolo.
Takýto gigantický manéver, so zmenami viac ako sto zákonov (!!), by bol rozpočtovým rizikom i, povedzme, uprostred nultých rokov v časoch najprudšieho rastu. Reakcia napr. živnostníkov (SZČO), ktorým zmeny režú pod kožu a vyhadzujú do vzduchu istoty uplynulých 20 rokov, by bola i vtedy nepredvídateľná a nespočítateľná. Hovoríme o poklesoch čistých príjmov v ráde desiatok percent. Aj keď z vyššieho makroekonomického hľadiska nie sú SZČO zásadný príjem štátu ani poisťovní, anihilácia tzv. fiktívnych živnostníkov by hrozila vytvorením obrovského tlaku na sociálny rezort (dávky v nezamestnanosti, núdzi, atď.) i v zlatom veku 2003-2008.
Áno, to sme si hovorili už na jar. Či dokonca ešte v zime, keď tzv. „double dip“ (W) scenár, teda krízy s dvomi dnami, bol pravdepodobný skôr (výrazne) menej ako viac. Dnes je to naopak, alebo ešte horšie. Nachádzame sa v situácii úplne unikátnej neistoty: Spomalenie reálnej globálnej ekonomiky, o ktorom už hovorí celý svet, sa prelína s dlhovou krízou Európy a možným rozpadom eurozóny, čo je už scenár najpravdepodobnejší. Takže do rozpočtu, ktorý predložil s rastom 4,4 percenta HDP, si Mikloš môže tak akurát zabaliť olovrant. Nie, autor nedá ruku do ohňa, že sa nenaplní, rovnako alebo väčšmi pravdepodobné ale je, že rast bude jedna celá päť, nula, alebo, alebo, hm, mínus tri. Nikto nevie, čo bude. Všetky prognózy, nielen slovenské, sú v tejto chvíli na vode presne tak, ako boli v jeseni 2008... Na Slovensku vieme akurát toľko, že prepady krajín, ktoré očakávali vyššie rasty, boli v r. 2009 bolestnejšie a hlbšie ako „usadených“ ekonomík, ktoré rastú pomaly aj v konjunktúre.
No. Zabudnime na vôbec najhoršie scenáre, ktoré pripúšťajú aj spoločenské otrasy s dejinotvornými presahmi. (Na strašenie sú katastrofisti, už sa vyhemžili ako Delawari, keď sa vyplácajú dávky...) Aj tie umiernenejšie však stačia, aby bolo zrejmé, že ten, kto do tejto reality, ktorá je ozaj jedinečná a nová kombináciou viacerých hrozieb, ide robiť revolučné prevraty s verejnými financiami, jednoducho vypadol z roly. Beznádejne. Politici, ktorí v situácii, keď nevedia dňa ani hodiny, kedy sa zrúti mena, a netušia, či rast bude tri alebo mínus tri, idú reformovať odvody na spôsob, o dosahoch ktorého nemôžu mať poňatie, nemajú základnú kompetenciu, aby robili to, čo robia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
