"Svätobartolomejská noc bola veľkým zločinom..." napísal francúzsky spisovateľ Prosper Mérimée v roku 1829 v úvode knihy Bartolomejská noc (Kronika vlády Karola IX.), v ktorej na príbehoch žien a mužov priblížil dramatické udalosti tragického vrcholu náboženských zápasov medzi katolíkmi a protestantmi - hugenotmi.
Vyvrcholili pamätnej noci na 24. augusta 1572. Historické pramene sa dodnes rôznia, keď udávajú počet zavraždených obetí - od 2 tisícok až po 70-tisíc zavraždených hugenotov, a to nielen v Paríži,ale aj v Bordeaux, Lyone, Orléanse, Rouene, Toulouse a inde, pretože masaker pokračoval až do októbra. Merimée opísal vtedajšie mocenské rozloženie síl: v kráľovstve súperili o moc protestantská strana na čele s Bourbonovcami a admirálom Colignym so stranou royalistov vedenou katolíckymi Guisovcami a napokon bolo korunované zoskupenie. Vtedajší kráľ Karol IX. ako slabší súper lavíroval medzi týmito mlynskými kameňmi. Posilou bol hlavne významný vplyv jeho matky Kataríny Medicejskej, ktorá bola i rodinne spriaznená s Vatikánom. Náboženské vojny sužovali Francúzov od roku 1562 takmer do konca 16. storočia. Súperi sa prevažne tvrdo atakovali, občas však dospeli i ku kompromisom.
Atentát na admirála
Pred krvavou bartolomejskou nocou panovali skôr optimistickejšie nádeje na mier. Sestra kráľa Karola IX. Margaréta z Valois sa 18. augusta 1572 stala manželkou hugenotského dediča trónu z Navarry Henricha IV. Mnohí Francúzi dúfali, že zväzok, ktorý bol kráľ Karol IX. odhodlaný obhajovať i pred samotným pápežom, prinesie konečne pokojnejšie časy. Do Paríža prišli na doslova zmierovaciu svadbu i stovky hugenotských prominentov. Medzi nimi aj admirál Gaspard de Coligny, ktorý v rokovaniach s kráľom opakovane predostieral mierové riešenia sporov.
Atentát na tohto muža so skvelou vojenskou kariérou v službách monarchie priniesol vážny signál, že august 1572 sa nestane míľnikom pokoja. V parížskom hostinci 22. augusta zaútočil na Colignyho istý Maurevel. Admirála však iba postrelil a zranil mu ruku. Hugenotský líder však smrti neunikol. Aj on bol o dva dni medzi obeťami hrôzostrašnej bartolomejskej noci - mŕtve telo vláčili potom parížskymi ulicami. Pamätná noc spôsobila, že sobáš Margaréty a Henricha, keď do dohôd o ňom sa nešťastný admirál angažoval vedno s kráľom, vstúpil do dejín ako krvavá parížska svadba a jeden z najväčších masakrov náboženských bojov v histórii. Zodpovednosť zaň býva najčastejšie prisudzovaná kráľovej matke Kataríne Medicejskej.
Masaker v Paríži
Merimée použil v knihe ako motto XXII. kapitoly o 24. auguste 1572 príšerné heslo maršala z Tavannes - Zabíjajte! Zabíjajte! V okolí Louvru, kde bývali mnohí hugenoti, ktorí nič zlé netušiac doma spali, rozpútalo sa peklo. Krv vraj prúdila zo všetkých strán, hľadajúc rieku a ulicami sa nedalo prejsť bez rizika, že zakrvavených chodcov rozmliaždia mŕtvoly, ktoré vrahovia vyhadzovali von oblokmi. Hugenoti bez rozdielu veku, pohlavia či spoločenského postavenia, ktorým sa podarilo vrahom uniknúť, mierili k Seine - ibaže tí člny, v ktorých sa nešťastníci chceli zachrániť, premiestnili na druhý breh. Prenasledovatelia na úbožiakov doslova poľovali, a tí mali pri rieke iba dve možnosti - ak chceli uniknúť vražedným halapartniam, neostávalo iné, len sa vrhnúť do vody, v ktorej plávali desiatky mŕtvol, zhadzované z mlynského mosta.
Opisy príbehov obetí sú desným čítaním - napríklad o matke s dieťaťom v náručí, ktorú prenasledovatelia strelili do chrbta. Bartolomejské ráno vraždenie ešte vystupňovalo: medzi barbarské argumenty patrilo odporúčanie, aby aktéri masakru kacírskou krvou polievali kríky na cintoríne. Po prvých hodinách bezuzdného vraždenia dávali páchatelia ukrutností hugenotom šancu, aby sa vzdali protestantizmu, no využili ju nemnohí a radšej podľa Meriméeho uprostred šablí bez náreku zomierali.
Smutné zavŕšenie svadby Margot a Henricha počas bartolomejskej noci na generácie rozdelilo katolíkov a protestantov - nielen vo Francúzsku, keď intolerancia a násilie hanebne utopili v krvi božie prikázanie - Nezabiješ!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
