apatu" a vyvolať aj epidémiu. Nedávno sa takáto prehnala Európu a zasiahla najmä Nemecko. Skoro určite ste už o nej počuli: baktéria E. coli, plným menom Escherichia coli. Meno dostala po mikrobiológovi, ktorému je venovaný dnešný diel nášho seriálu.
Theodor Escherich sa narodil 29. novembra 1857 v nemeckom Ansbachu. Keď mal Theodor päť rokov, zomrela mu matka a o ďalších päť rokov sa jeho otec nechal preložiť do Würzburgu a po tretí raz sa oženil. Vo veku 12 rokov bol Theodor poslaný do jezuitmi vedeného internátu v rakúskom Feldkirchu. Tam ostal tri roky, potom študoval na humanitnom gymnáziu vo Würzburgu, na ktorom v roku 1876 maturoval.
Vojenská služba v nemocnici
V tom istom roku začal študovať medicínu na Univerzite Juliusa Maximiliána vo Würzburgu, pričom niektoré semestre absolvoval v Kieli a Berlíne. V roku 1881 absolvoval s vynikajúcim prospechom lekársku aprobačnú skúšku. Po jedenapolročnej vojenskej službe v jednej mníchovskej vojenskej nemocnici sa Escherich v roku 1882 vrátil do Würzburgu, kde sa stal asistentom internistu Carla Gerhardta. Ten vzbudil jeho záujem o pediatriu a pravdepodobne aj bakteriológiu, stal sa jeho odborným tútorom a navrhol mu aj tému dizertačnej práce.
Štúdium vo Viedni a Paríži
V októbri 1882 získal Escherich titul Dr. Med. V nasledujúcich rokoch podnikol Escherich študijné cesty do Viedne a Paríža, pretože v Nemecku neexistovali možnosti na výskum v oblasti pediatrie. Od augusta 1884 pokračoval vo svojich výskumoch v Mníchove, kde bolo medzičasom na lekárskej fakulte zriadené štúdium detských chorôb. V októbri 1884 bol bavorskou vládou vyslaný do Neapola, aby tam študoval epidémiu cholery.
Monografiou k habilitácii
V roku 1885 sa stal klinickým asistentom na detskej klinike Reisingerianum a v Hanunerovej detskej nemocnici. Po intenzívnej výskumnej práci uverejnil Escherich roku 1886 monografiu s názvom Črevné baktérie dojčiat a ich vzťah k fyziológii trávenia. Túto monografiu predložil lekárskej fakulte v Mníchove ako habilitačný spis. Po obhájení práce, ktorou sa stal jedným z popredných bakteriológov pri liečení detských chorôb, bol Escherich vymenovaný za privátneho docenta na mníchovskej univerzite.
Zameral sa na črevné baktérie
V spomenutej habilitačnej práci sa Escherich venoval výskumu rôznych črevných detských ochorení, ktoré viedli k vysokej dojčenskej úmrtnosti. Bol presvedčený, že bakteriológia môže podstatne prispieť k zníženiu tejto úmrtnosti. Pri svojich výskumoch vzbudili jeho záujem najmä dva druhy baktérií, a to Bacterium lactis aerogenes a Bacterium coli commune. Práve druhý z uvedených dvoch druhov baktérií sa vyskytoval v črevách dojčiat vo veľkom množstve. Ide o baktérie tyčinkového tvaru, dlhé približne dve stotiny milimetra.
Až na výnimky sú užitočné
Ukázalo sa, že tieto baktérie sú pre nás užitočné a obvykle nespôsobujú žiadne problémy. Existujú však niektoré kmene tejto baktérie (napr. tzv. EHEC), ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. V roku 1890 sa Escherich stal profesorom detského lekárstva na univerzite Karla Franzensa v Grazi (tam sa aj oženil). V roku 1902 zmenil pôsobisko a stal sa profesorom detského lekárstva na univerzite vo Viedni, kde potom viedol aj detskú nemocnicu sv. Anny, postavenú podľa jeho plánov.
Venoval sa aj osvete
Menej známa je Escherichova osvetová práca. Mnohé ním propagované a zavádzané normy hygieny a výživy sú platné aj dnes. Zriadil infekčné oddelenia, aby minimalizoval šírenie prenosných chorôb. Bol jedným z prvých, ktorí používali váhové krivky na posúdenie rastu dieťaťa. Vehementne sa zasadzoval o dojčenie a v roku 1904 založil vo Viedni spolok na ochranu dojčiat.
Obviňoval politikov
Dostával sa do konfliktu s nemeckými a rakúskymi politikmi, ktorých robil zodpovednými za zlú sociálnu situáciu a tým aj vysokú detskú úmrtnosť. Theodor Escherich zomrel 15. februára 1911 vo Viedni a po jeho smrti bola ním objavená baktéria Bacterium coli commune nazvaná Escherichia coli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
