Jedna z najstarších povestí týmto pochybnostiam nahráva: zakotvuje príbeh istého Marka, ktorý sa vraj za vznik tejto známej lokality upísal samotnému diablovi.
Objednávateľ si stanovil priam nesplniteľné podmienky - zhotoviteľ z pekla mal hrad postaviť za sedem dní a sedem nocí a honorárom mala byť Markova duša, po ktorú bol čertisko oprávnený ustanoviť sa o 77 rokov.
Čerta zahnal kohút
Marek spočiatku pochyboval, či sa vyslancovi pekla dielo podarí. On však disponoval zázračnými staviteľskými postupmi a za sedem dní a sedem nocí sa nad krásnou riekou týčil na brale utešený hrad. Marek videl, že je zle a prosil Boha o záchranu pred strašnou perspektívou pobytu v pekle. Prišla v nočných hodinách, keď príčinlivý budovateľský čert už chcel pricifrovať okolie nevšedného diela i troma ozrutnými balvanmi. Boh prosbu peklu zapredaného Marka vyslyšal. Posledný balvan ukladal pekelník vo chvíli, keď zakikiríkal kohút, a tým nedodržal neuveriteľnú sedemdňovú lehotu, lebo už bolo ráno ôsmeho dňa. A musel do pekla odfujazdiť naprázdno.
Za svoj vznik vďačí Oravský hrad prozaickejším dôvodom. Po pustošivých tatárskych vpádoch bolo na strategickej ceste do Poľska nevyhnutné chrániť ju i spoľahlivou pevnosťou. V 13. storočí už hrad pričinením kráľa Bélu IV., ktorý ho za lukratívne pozemky vymenil s rodinou Balašovcov, existoval. Vlastnili ho potom mnohé slávne rodiny - aj Korvín, Thurzo či Pálffy, ktorí hrad zveľaďovali. Jeho dejiny však vravia, že sa našli aj čierne ovce, ktoré sa krásnemu hradu nad Oravským Podzámkom postarali i o menej lichotivú slávu.
Výčiny ukrutníkov
Medzi legendami kraľuje smutný príbeh rytiera Donča, ktorý sa "zviditeľnil" mimoriadnou krutosťou k poddaným a služobníctvu. Jeho statočnú manželku rytierov odporný sadizmus poburoval, a keď sa raz zase pustil do trýznenia jej dvoch služobných, vzala na ich obranu do ruky meč. To rytiera rozzúrilo, v hneve žene meč vytrhol a obrátil ho proti nej. Potom síce smrteľne zranenú nešťastnicu odprosoval, no bolo neskoro. Hrdinská dáma nezmizla - Donč ju vídal, ako sa prechádza po hrade. A Oravci vás aj dnes vyzvú, aby ste sa prišli dvakrát do roka, v jeseni na Dušičky a na jar počas Kvetnej nedele, pozrieť na hrad na nočnú prechádzku povestnej mátohy - prebodnutú pani Dončovú.
Iným smutne známym ukrutníkom tu bol i gróf menom Komorovský. Páchal tiež rôzne násilnosti a v epicentre jeho pozornosti boli predovšetkým oravské nevesty. Gróf vraj pozorne evidoval v okolitých kostoloch svadobné termíny. A keď už nevesta so ženíchom stáli pred oltárom, bol čas na jeho obávanú akciu. Komorovský s bandou vtrhol do chrámu a priam spred oltárov uniesol veľa neviest. Tie potom doma na hrade zneuctil a mali šťastie, ak besnenie grófskeho úchyla prežili. Jedna z povestí však hovorí, že sa našli odvážlivci, ktorí násilníkovi dokázali vzdorovať. Keď raz chcel spred oltára uniesť jednu krásnu devu, na jej obranu sa postavil starý farár - gróf ho však zabil, kňaz však ešte pred skonom zhýralca preklial. Bránila sa však aj deva - a keď ju šľachtic chcel na hrade znásilniť, ovalila ho masívnou čašou a chcela ujsť. Ibaže nebolo kam, a keď sa chlap prebral, nariadil trest - mladú dámu na dvore vyzliekli donaha. Pred hanbou ju však uchránili jej nádherné dlhé vlasy a odvaha. Sluhovia sa grófovi vzopreli a devu touto vzburou zachránili.
Oravský hrad sa vzoprel tiež. Odolal i zubu času a na rozdiel od iných hradov v ruinách žije. Nielen v mnohých legendách, ale i v prózach Pavla Cancriniho, Janka Matúšku či Jána Kalinčiaka či vo Hviezdoslavových veršoch.
Ako národná kultúrna pamiatka je Oravský hrad doslova hviezdou - často tu vďaka filmárom ožívajú dávne príbehy v mnohých slávnych rozprávkových filmoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
