Náš zákazník - náš pán
Tento slogan vystihuje služby košických obchodníkov, ktorí v záujme uspokojenia svojich zákazníkov importovali tovar z najvzdialenejších končín sveta. V rokoch 1879 -80 z dovezeného tovaru prevládal koloniálny a južné ovocie, nepražená káva - až 250–tisíc kíl, 10–tisíc kíl hrozienok, 25–tisíc kíl čierneho korenia. Dovážali ryby, liehoviny - najviac zastúpené rumom a šampanským, petrolej, sanitru. Z tkanín najviac vlnených a bavlnených látok, priadzu, tŕstie na stoličky, 10–tisíc kníh pre súkromné osoby aj knižnice.
V spomenutých rokoch vyvážali na prvom mieste pšenicu a jačmeň , suroviny – najmä železo a vlnu. Veľmi žiadané bolo víno, ktorého sa vyvážalo na tisíce litrov.
Zdaňovanie liehovín
Nespokojnosť obchodníkov, hostinských, krčmárov a všetkých, ktorí obchodovali s liehovinami, vyvolala nová daň. V auguste roku 1888 vyšlo nariadenie o dodatočnom zdaňovaní liehovín, ktoré obsahujú viac ako 18 percent alkoholu. Takého liehoviny sa dočasne nesmeli predávať vo voľnom predaji, až po písomnom súhlase finančnej kontroly po predložení zoznamu obchodníkmi. Predaj .liehovín a piva pozastavili aj vo výčapoch, ktoré si obnovovali licenciu, až do jej vydania.
Redukcia výčapov
V júli roku 1893 po kontrole výčapov na území mesta rokovalo mestské zastupiteľstvo v Košiciach o znížení ich počtu, ako aj o odňatí a ponechaní výčapného práva, ktoré by malo mať stodvadsať majiteľov výčapov v meste a nie vyše dvesto. Dva výčapy zatvorili pre priestupky ich majiteľov a dva pre neplatnú živnosť majiteľov.
Osobitné služby pošty
V roku 1876 poštový úrad v Košiciach zriadil zasielanie obchodných zásielok na dobierku. Podľa údajov pošty košickí obchodníci viac tovaru nakúpili od mimokošických obchodných partnerov (predávali ho vo svojich obchodoch, čím porušili zásady na ochranu domáceho priemyslu), ako odoslali svojho tovaru.
Košické poštové úrady poskytovali v roku 1894 okrem prijímania a doručovania listových zásielok a balíkov, telegrafných služieb aj osobitné služby. Vydávali železničné cestovné lístky, podávali burzové správy, meteorologické hlásenia a po zriadení poštovej sporiteľne poskytovali aj peňažné služby na všetkých poštových úradoch v meste.
Týždenne šetriť po jednej korune
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach rokovalo v marci roku 1895 o návrhu na zriadenie mestskej sporiteľne. Konštatovalo, že „peňažný trh v Košiciach je uzavretý a málo použitý, preto by peňažné ústavy v záujme podnietenia podnikania mali nájsť spôsob, ako sprístupniť peniaze obyvateľstvu.“
V máji vznikol Sporiteľničný spolok ako družstvo a za jeho predsedu bol zvolený hlavný župan Ž. Péchy. Spolok mal začať svoju činnosť v októbri 1896 s očakávaním, že sa k nemu pripoja obchodníci a remeselníci, aby mohol od januára 1897 poskytovať členom aj pôžičky na šesťpercentný úrok. Každý člen – majiteľ podielu bol povinný počas piatich rokov týždenne šetriť po jednej korune.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
