Niektoré z týchto konštánt sa týkajú mimoriadne významných, takpovediac fundamentálnych fyzikálnych javov, a preto sa nazývajú základné či fundamentálne fyzikálne konštanty.
Predpokladali by sme, že číselné hodnoty týchto konštánt sa nemenia. Nie je to ale celkom tak.
Publikuje ich komisia CODATA
Hodnoty základných konštánt i tzv. konverzných faktorov pravidelne publikuje komisia CODATA (Committee on Data for Science and Technology, teda komisia o údajoch pre vedu a techniku), ktorá bola zriadená v roku 1966 ako interdisciplinárna komisia Medzinárodnej rady pre vedu ICSU (International Council of Science). Skupina CODATA pre fundamentálne konštanty bola zriadená v roku 1969 a jej účelom je poskytovať medzinárodnej vedeckej a technickej komunite medzinárodne prijaté hodnoty základných fyzikálnych konštánt.
Po prvý raz v roku 1973
Prvý súbor hodnôt týchto konštánt publikovala CODATA v roku 1973, ďalšie v rokoch 1986, 1998, 2002 a 2006. Nedávno publikovala táto komisia ďalší súbor hodnôt, ktorý vychádza z dôsledného vyhodnotenia meraní, ukončeného ku koncu roka 2010. V porovnaní s hodnotami uvedenými v súbore 2006 došlo v súbore 2010 k malým úpravám hodnôt niektorých konštánt či k zníženiu intervalu nepresnosti, v ktorom sa hodnota danej konštanty môže pohybovať (pretože ju presnejšie zatiaľ nevieme zmerať).
Planckova konštanta
Nebudeme vás tu zaťažovať „ťažkou“ fyzikou, a tak spomeniem aspoň to, aké hodnoty majú teraz tri hádam najdôležitejšie konštanty. Prvou z nich je Planckova konštanta, ktorú zaviedol fyzik Max Planck, a ktorá vystupuje ako konštanta v zákone vyžarovania čierneho telesa. Táto konštanta, označovaná písmenom h, má teraz hodnotu 6,626 069 57x 10-34 joulu za sekundu s možnou neurčitosťou 44 miliardtín (výraz 10-34 treba čítať ako 10 umocnené na mínus 34, keďže správny matematický zápis s horným indexom -34 akosi náš počítačový editor nevie „vyrobiť“).
Newtonova konštanta gravitácie
Z dvoch nových experimentálnych zmeraní gravitačnej konštanty, čiže Newtonovej konštanty gravitácie, označovanej G, vyšla hodnota 6,673 84 x 10-11 m3 kg-1 s-2, čo je asi o 66 milióntin menej, ako bola hodnota z roku 2006. Mimoriadny význam má vo fyzike konštanta jemnej štruktúry (nazývaná aj Sommerfeldova konštanta, pretože ju v roku 1916 zaviedol Arnold Sommerfeld).
Bezrozmerná konštanta
Táto konštanta je bezrozmerná, takže jej hodnota nezávisí od voľby
jednotiek. Jej nová hodnota 7,297 352 5698 x 10-3 odráža zmenšenie neurčitosti na 0,3 miliardtiny (čo je o polovicu) voči hodnote z roku 2006. Táto konštanta by zohrala rozhodujúcu úlohu pri plánovanom predefinovaní základných jednotiek sústavy SI, ako sú napríklad meter, kilogram a ampér, výlučne v pojmoch fyzikálnych konštánt.
Neexistuje teoretické vysvetlenie
Zaujímavosťou je, že fyzika ani po viac než 90 rokoch od zavedenia spomenutej konštanty nemá pre jej hodnotu teoretické vysvetlenie. Jedno z kontroverzných vysvetlení tejto konštanty je založené na tzv. antropickom princípe (podľa tohto princípu je náš vesmír usporiadaný a vyvíja sa práve tak, aby v ňom mohol vzniknúť inteligentný život). Ak by totiž hodnota konštanty jemnej štruktúry bola iná než je, neexistovali by žiadni živí pozorovatelia, ktorí by o tom mohli polemizovať.
Nevznikol by uhlík
Fyzici zistili, že zmena hodnoty konštanty len o 4 % by spôsobila, že pri jadrovej fúzii vo hviezdach by sa nevytvoril žiaden uhlík, ktorého existencia je jedným z predpokladov života v takej forme, v akej ho poznáme my. Mimochodom, titulok je trochu zavádzajúci. Samotné konštanty, ktoré zrejme „vyrobila“ príroda, ostávajú nemenné, ale v dôsledku spresnenia meracích metód dokážu vedci presnejšie stanoviť ich hodnotu. Alebo že by tie konštanty napokon neboli konštantné....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
