Ono je to tak. V roku 2012 niektorí čakajú aj koniec sveta, takže z princípu sa nič vylúčiť nedá. Rast 4,4 percenta HDP, čo je základná cifra, od ktorej sa odvíja všetko kľúčové (príjmy, zamestnanosť, inflácia), však vyzerá po predohrách tohto leta ako čistá fatamorgána. To sa nedá jemnejšie pomenovať.
Vysvetlenie štátneho tajomníka, že „rozpočet bol pripravený na základe júlovej makroekonomickej prognózy“, je absurdné. Jedna prognóza budúcnosti neexistuje. Scenáre recesie, či chronicky nízkych rastov na roky dopredu sa pripúšťajú od prvej vlny krízy (a nie hocikým – Roubini, Rogoff, atď.). Posledné týždne ich neobjavili, „iba“ im zvýšili pravdepodobnosť. Skrátka a dobre, to, čo predviedli ako návrh rozpočtu 2012, je najoptimistickejší zo scenárov (povedzme takých desiatich možných). Azda sa aj naplní, ale koľko by naň asi Mikloša (Tvaroška) dnes stavili vlastných peňazí? No.
Deja vu. Toto sme už prežili s Počiatkom 2008, Počiatkom 2009, a, a, a ... s Miklošom 2010. Teda v lete pred rokom, keď odmietol škrtať v rozpočte 2010, hoci mal na to šesť mesiacov. Terajšia reč strážcov pokladu, že do októbra majú čas reagovať na vývoj, nič nemení na fakte, že situácia je mesiace tehotná príznakmi, ktoré si pýtajú východiská len a výlučne konzervatívne. Kam oko či ucho dosiahne, v plnej debate sú scenáre rozpadu menovej únie, čoho sa už obáva dokonca aj Tvaroška. Teda verbálne. („Európa sa bude rozdeľovať na krajiny zodpovedné a tie ostatné“). Fakt?? Ako potom vôbec môže prísť s rozpočtom, ktorý zvyšuje výdavky o 8 percent?
Vlády sveta (okruhu západných demokracií) sa dnes delia na tie, ktoré bojujú proti dlhom (Británia, Írsko, Škandinávia, Pobaltie), na tie, ktoré sa (neúspešne-nedostatočne) snažia bojovať s dlhom, a na také, ktoré predstierajú boj s dlhom. Skutočnosť, že Slovensko patrí do tretej skupiny, nepotvrdzuje iba plán rozpočtu 2012, ale aj mapa úročenia desaťročných dlhopisov. Ak vynecháme už „zachránené“ krajiny, a Španielsko a Taliansko, ktorým už vykupuje dlhopisy ECB, tak požičiavanie peňazí zdraželo za rok najviac Slovensku. Sme na tom rovnako ako Belgicko, kde majú dlh 100 percent HDP a rok bezvládie, a Slovinsko, ktoré stratilo kus dôvery trhov tým, že odmietlo v referende (!!) dôchodkovú reformu. Všetkým ďalším v e-zóne, vrátane Francúzska, ktorému horí pod zadkom, stúpli náklady na financovanie dlhov menej ako Slovensku. Tak sa veci majú. A Česi, ktorým Pánboh nedoprial „ochranný štít“ eura, si dokonca požičiavajú o tri desatiny percenta lacnejšie než minulého leta. Slovensko o 8 desatín drahšie.
To je nielen zásadný komentár k ilúzii šírenej štátnym tajomníkom, že „trhy považujú túto vládu za dôveryhodnú“, ale predovšetkým usmernenie, že čo sa má robiť s rozpočtom. Ak Slovensko nechce byť skôr klientom eurovalu, než stihne byť jeho prispievateľom, tak Mikloš by mal prísť s radikálne prepísanou verziou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
