elne. Pri ich zvládaní a celkovo v živote jej však pomáha najmä sebadisciplína, ktorú získala aj vďaka karate.
Sudičky na tejto dvadsaťročnej dievčine štedrosťou rozhodne nešetrili a venovali jej toho neúrekom. Ak by však Nela už odmalička na sebe nezačala riadne "makať" a úspech by si nevydrela, zrejme by o nej dnes nik nechyroval. A hoci je v súčasnosti považovaná za jeden z najvýraznejších a najvšestrannejších talentov, rozhodne nie je namyslená, ani obrnená voči závistlivým rečiam neprajníkov. "Som skôr veľmi úprimná a hlavne veľmi citlivá. Ja som taký zvláštny človek, lebo som nerozhodná, náladová, všetko si pripúšťam... Celkovo som veľký trémista, hoci na to možno nevyzerám. Všetko beriem vážne. Ani pred Let´s Dance som si vôbec nemyslela, že budem mať takú veľkú trému. No mala som priam obrovskú. A v prípade muzikálu Robin Hood takisto. Keď som prišla na prvú čítačku, tak som deň predtým nespala a mala žalúdočné triašky. Chytá ma to teda pri každom projekte. Každý jeden je pre mňa totiž výstupom na Mont Everest."
Chodila poza školu
Jej práca je o neustálych zmenách. Večne sa niečo končí, niečo nové sa začína, menia sa prostredie i spolupracovníci. Zmeny jej na jednej strane vyhovujú, na druhej nie. "Zmeny aj áno, aj nie. Človek nemôže stáť na jednom mieste, a musí skúšať nové veci, čo ma na jednej strane baví, ale na druhej je to ťažké. Keď to zhrniem, tak ich zvládam asi len v pracovnom živote," vraví priateľka Jána Ďurovčíka, ktorá pôsobí ako mimoriadne vyrovnaná a zodpovedná mladá žena. Ako nám však prezradila, nebolo to tak vždy a rodičia si občas užili aj obdobie vzdoru. "To sa len zdá, že som poslušná. Keď sa mám priznať, tak som určite mala obdobia, ktoré boli naozaj katastrofálne. Napríklad môžem vypichnúť to, keď som začala chodiť na spev, no ja som naň vlastne nechodila, lebo som neznášala, že niečo musím. Učiteľka ma doslova týrala, aby som to neflákala, rodičia ma nútili, a ja som to nenávidela a chodila poza školu. Tým si však musí prejsť asi každý a potom sa niečo stane. Ako u mňa konkurz na Neberte nám princeznú, keď sa to zlomilo a začalo prinášať svoje maličké ovocie, čo človeka poteší a posunie ďalej."
Inšpiroval ju brat
Hudobná jej vtedy síce "nevoňala", no našla si koníček, ktorý ju nadchol. "Keď som bola mladšia, rodičia mi dali na výber, že buď balet, alebo karate. A keďže mám o dva roky staršieho brata a on chcel ísť na karate, tak som išla s ním. Ostala som tam osem rokov a mám druhý hnedý pás. Všetci si teraz myslia, že sa viem ubrániť, ale to nie je pravda. Neviem si veľmi predstaviť, že by som to použila, možno by som práveže zutekala. Dodalo mi to však vnútornú sebadisciplínu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
