Jedna z figurín s masívnymi okovami na rukách i nohách ilustruje, v akom stave tu dlhých 14 rokov trestu prežíval aj jeden z najslávnejších českých zločincov - Václav Babinský.
Dodnes je krimicelebritou - vychádzajú o ňom rôzne historické štúdie i bulvárne senzačky a k jeho nadčasovej sláve patria i mnohé pesničky. V jednej z nich, ktorá Babinského označuje dokonca za slávneho mexického lotra, sa spieva aj toto:"...tak mu hlavu usekli až po samou fusekli".
Kuplet preháňa a klame: Babinský nikdy nebol v Mexiku a nik pre neho nevyriekol trest smrti. Vyfasoval "iba" 20 rokov ťažkého žalára, z ktorých si na hrôzostrašnom brnianskom Špilberku v príšerných kazematoch odsedel dlhých štrnásť rokov. Keď na to spomínal, aj po rokoch vždy žalostne plakal. Zvyšok trestu po zrušení tejto väznice strávil Babinský za mrežami v Kartúzach pri Jičíne.
Viackrát chcel z basy ujsť
Podľa pozoruhodných historiek vraj príťažlivého Babinského navštevovali v base mnohé paničky a údajne od nich neraz dostával aj chrumkavejšie prezenty rafinovane zapečené v chlebíku a koláčikoch. Napríklad pilník, vďaka ktorému sa mu podarilo vyslobodiť sa z okov a pokúsiť sa o útek, čo sa údajne viackrát zopakovalo. Ďalšie legendy prirovnávajú Vaška, rodáka z malej dedinky Pokratice pri Litoměřiciach, k nášmu Jurkovi Jánošíkovi. Aj Babinský podľa nich bohatým bral a chudobným dával - ľud dodnes dojíma, ako lúpežný hrdina úspešne okrádal krutých šľachticov a vo vylúpených trezoroch im nechával lístočky s podpisom: Václav Babinský - povolaním lúpežník.
Pravdou je, že bol obvinený z dvanástich zločinov, z toho zo štyroch vrážd, siedmich lúpeží a násilia voči verejnému predstaviteľovi. Babinský však všetko popieral a dôkazy súdu chýbali. Po dlhotrvajúcom procese v Prahe, keď z vyšetrovacej väzby s pomocou spoluväzňa utiekol, ho 10. júna 1841 pod číslom 1 042 uväznili na Špilberku s verdiktom - dve desaťročia ťažkého žalára.
Lúpežníkovo polepšenie
Babinský bol podľa legiend priam hviezdnym kriminálnikom. Vraj už ako vojak pražského Wellingtonovho pešieho pluku šlohol plukovnú kasu, ibaže v jeho spise o tom nie je ani čiarka. Nebyť jedinej dokázanej vraždy, a to Jana Bohumila Blomberga, obchodníka s plátnom, ktorého v auguste 1833 usmrtil na ceste do Hornej Kamenice ôsmimi bodnými ranami, boli jeho delikty na míle vzdialené od povestí o jeho vražedných a lúpežníckych kúskoch. V marci 1830 prepadol v Mikulášoviciach pri Šluknove dom istého Antonína Heineho a odniesol si lup 500 pruských toliarov. Krátko na to Heine zomrel na mŕtvicu. Potom prepadol dva domy v Lysej nad Labem a Brozanoch a "vyznamenal" sa, keď v januári 1833 pri kontrole dokladov (boli falošné) pohrýzol do prstov richtára Václava Frankeho a zranil jeho pomocníkov. Chytili ho v roku 1835 neďaleko rodnej obce Pokratice. Ďalšie zločiny, medzi nimi aj dve vraždy, mu súd nedokázal.
Pobyt v špilberskom podzemí Babinského zmenil. I keď musel vláčiť na rukách a nohách okovy, bez ruženca neurobil ani krok a bol vraj veľmi disciplinovaným väzňom. Za to si vyslúžil zlepšenie postavenia - stal sa ošetrovateľom chorých spoluväzňov a ich dôverníkom. V tejto zamrežovanej charite pokračoval Babinský aj v Kartúzach, kde si odpykal zvyšok trestu. Jeho nábožnosť a pomoc spoluväzňom si v novom väzení všimli milosrdné sestry, a keď sa v roku 1861 dostal na slobodu, obstarali mu miesto záhradníka v kláštore v Řepích pri Prahe, kde zotrval až do smrti v roku 1879. Babinský sa trpko ponosoval na skazený svet, keď mu mladé kláštorné chovanice kradli v záhrade jahody. Bol už starým pánom, keď sa stal chválenkárskym inventárom pražských krčmičiek. Štamgastov zabával rôznymi i vyfantazírovanými historkami z basy. Časom dostali krídla a z vraha, lúpežníka a obhrýzača starostových prstov bola v pesničkách a chýroch razom zločinecká legenda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
