Znak tohto automobilu, pripomínajúci dve na hlavu postavené písmená V nad sebou, poznajú už malé deti. Zakladateľom spomenutej značky je francúzsky priemyselník, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu a ktorý je považovaný za európskeho Henryho Forda. Je to André Citroën.
Narodil sa 5. februára 1878 v Paríži. Jeho matka Masza Amalia Klienmannová bola Poľka z Varšavy, otec Levie Citroën bol židovským klenotníkom z Amsterdamu. Otec, ktorý si mohol v Paríži vybudovať solídnu existenciu, si po ťažkých záchvatoch náladovosti vzal život, keď mal André len šesť rokov.
Študoval na elitnej škole
André absolvoval základnú školu s vynikajúcimi známkami a potom navštevoval École polytechnique, jednu z elitných francúzskych škôl, nazývaných Grande écoles („veľké školy"). Po jej absolvovaní nastúpil ako technický dôstojník do armády. Počas niektorej zo svojich návštev príbuzných v Poľsku sa Citroën oboznámil s drevenými šípovými súkolesiami, používanými na pohon rôznych zariadení.
Začínal s výrobou prevodov
André si uvedomil, že takéto prevody môžu prenášať značné zaťaženie, pričom v nich nevznikajú žiadne axiálne (osové) sily. Citroën sa rozhodol vyrábať prevody tohto typu nie z dreva, ale z ocele. Pramene sa líšia v tom, od koho Citroën kúpil patent na takéto prevody. Tak či onak, Citroën v roku 1904 opustil armádu a nechal si patentovať oceľové šípové prevody. Založil najprv malú firmu Engrenages Citroën, v roku 1905 sa spojil s A. Boasom a J. Hinstinom, s ktorými založili veľmi úspešnú firmu Hinstin Freres Citroën & Cie.
Študoval Fordove výrobné metódy
Od roku 1908 pracoval André aj pre automobilku Mors, v ktorej dokázal v priebehu piatich rokov zvýšiť produkciu z 10 na 100 áut za mesiac. V roku 1912 navštívil Citroën Henryho Forda, aby študoval jeho výrobné metódy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa prihlásil do vojenskej služby, ale už o niekoľko týždňov bol z armády prepustený, aby pomohol zvýšiť produkciu delostreleckej munície.
Pozemky i stroje od vlády
Vláda mu poskytla veľký pozemok, na ktorom vyrástol v roku 1915 rozsiahly výrobný komplex, do ktorého vláda nakúpila aj presné obrábacie stroje z USA. V tomto komplexe boli aj obchody, ordinácie lekárov a ďalšie zariadenia, prispievajúce k efektívnej práci. Pretože v komplexe, ktorý vyrábal až 35 000 nábojov za deň, pracovali najmä ženy (muži boli na fronte), Citroën vypracoval sociálny podporný systém, ktorý zahrnoval aj platenú materskú dovolenku.
Preorientoval sa na výrobu áut
Keď sa vojna chýlila ku koncu, Citroën začal zvažovať, aký „mierový" produkt by bolo vhodné vyrábať v jeho modernými strojmi zariadenom komplexe. Produktom s veľkým trhovým potenciálom sa javil byť automobil (ak by Citroën našiel iný vhodný produkt, automobily nesúce jeho meno by možno ani neexistovali). Štyri mesiace po skončení vojny bola továreň pretransformovaná na výrobu automobilov a jej názov sa zmenil na S. A. Andre Citroën.
Prvé auto v roku 1919
Prvým automobilom novej značky bol model Type A, ktorého výroba sa začala 28. mája 1919. Toto vozidlo, poháňané 1,4-litrovým štvorvalcom výkonu 13 kW, bolo už vystrojené elektrickým spúšťačom i elektrickým osvetlením. V roku 1934 prichádza Citroën s revolučným typom Traction Avant (doslova predný pohon), čo bol prvý osobný automobil s oceľovou samonosnou karosériou, vystrojený pohonom predných kolies.
Musel odstúpiť
Obrovské náklady na vývoj tohto inovatívneho vozidla však viedli k finančnému krachu spoločnosti. Firmu prevzal jeden z najväčších veriteľov a Citroënov priateľ Edouard Michelin (známy výrobca pneumatík) a Citroën bol donútený odísť do dôchodku, čo veľmi ťažko znášal a jeho stav sa rapídne zhoršoval. Zakladateľ automobilky Citroën, ktorá od roku 1976 patrí do koncernu PSA Peugeot Citroën, zomrel na rakovinu 3. júla 1935 v Paríži, kde je aj pochovaný.
Znak symbolizuje prevody
Mimochodom, priaznivcom značky Citroën dobre známy tradičný firemný znak nemá s „obráteným" písmenom V nič spoločné, ale schematicky znázorňuje šípové ozubenie, výrobou ktorého začínal André Citroën (člen parížskej slobodomurárskej lóže) svoju kariéru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
