„Pred dvoma rokmi som oslávil okrúhle sedemdesiatiny a môžem povedať, že ma tento vek nesmierne baví. Je úžasné môcť povedať: ´Mám 70´ a správať sa stále rovnako. Je síce pravda, že už vyzerám ako vrece na zmije, no na druhej strane je to senzácia a všade sa tým chválim," hovorí so sebevlastným humorom Laufer. Ten práve včera oslávil 72. narodeniny.

Narodil sa v zbernom tábore

Za svoju vitalitu okrem iného vďačí zrejme aj svojmu znameniu. „Som Lev zvyknutý bojovať a veľa vydržať," priznáva. Jeho život totiž nebol vždy len prechádzkou ružovou záhradou. Narodil sa pár dní pred vypuknutím druhej svetovej vojny v zbernom internačnom tábore vo Francúzsku.

Jeho otec Maximilián sa v roku 1936 prihlásil ako dobrovoľník do španielskej občianskej vojny. Tam sa zamiloval do Edelmíry Perezovej de Montaňez, ktorá tam pomáhala ako zdravotná sestra. Svadbu mali v nemocnici. Neskôr boli internovaní do Francúzska a odtiaľ sa cez Medzinárodný červený kríž dostali do Londýna, kde hercov otec ako lekár v službách RAF operoval ranených letcov.

„Pamätám si aj evakuáciu. Ocitol som sa v presbyteriánskom kláštore, kde som zažil svoju prvú životnú krivdu. Bol som živé dieťa, čo mníšky nevideli rady, a tak som sa musel za trest pozerať na to, ako rozdávajú cukríky a pomaranče od mojich rodičov ostatným deťom. Riadne som si poplakal. Dnes to chápem - otec bol Žid, mama katolíčka, takže mi vzali cukríky, pretože som pre nich nebol kóšer," spomína Laufer, ktorý sa s rodičmi v polovici 40. rokov presťahoval do Čiech.

Jeho otec sa túžil stretnúť s rodinou. Netušil však, že tá v priebehu vojny skončila v koncentrákoch a na pochode smrti. Mladý Jozef sa tu vyučil v Tesle a istý čas pracoval vo Výskumnom ústave vákuovej techniky v Prahe. Vojenčinu si odkrútil v Košiciach. A práve na východe Slovenska sa začal venovať pantomíme, ktorej sa intenzívne venoval aj počas vysokoškolských štúdií. „Kým som sa dostal na DAMU, nastúpil som ako elév do pražského divadla ABC. Stihol som sa tam ešte stretnúť s pánom Werichom. O pár rokov neskôr, keď som už mal za sebou účinkovanie v prvom československom muzikáli Gentlemani, sme raz spolu stáli pred hotelom Alcron a pán Werich mi povedal: ´Tí Gentlemani, to nie je zlé. Ich je tu škoda. S tým ako vedia po anglicky, by mali byť v Amerike.´ Toto ocenenie som si neuveriteľne vážil."

Počas štúdii na DAMU založil mladý Laufer pantomimický súbor Radar a začal vyučovať pantomímu na tanečnom konzervatóriu. Etudu Chaplina sa mu podarilo naštudovať tak verne, že sa o ňu zaujímala Geraldina Chaplinová, keď sa začalo plánovať natáčanie životopisného filmu o jej otcovi. Laufer film síce nenatočil, ale pantomimické schopnosti uplatnil vo svojich vystúpeniach.

„Moje šťastie spočíva v rodinnom zázemí"

Zahraničie sa o Laufera počas jeho kariéry zaujímalo neraz. V roku 1971 bol dokonca pozvaný do slávnej Ed Sullivan show. Jeho vtedajší manažér mu zohnal vízum, letenky, ale...

„V deň, keď som mal odletieť, som natáčal s Jurajom Herzom scénu do filmu Petrolejové lampy. Kufre som už mal zbalené, so všetkými na pľaci som sa rozlúčil a šiel som si do Pragokoncertu pre cestovnú doložku. Na schodoch som stretol námestníka riaditeľa, vtedy najväčšieho fízla, ktorý mi položil nevinnú otázku, kam idem. Vypadlo zo mňa, že pre doložku, a v tej chvíli sa v jeho očiach rozsvietilo tisíc Goebbelsov. Keď sa navyše dozvedel, že je to do Štátov, povedal: ´Ešte sa na to pozrieme, a keď, tak stihnete ďalšie lietadlo.´To mi už však bolo jasné, že je koniec a vrátil som sa skormútene na pľac. Veľakrát som potom premýšľal, čo by bolo, keby, ale dospel som k záveru, že to tak malo byť. Asi som si mal tu užiť svoje. Vzhľadom na to, že mám židovských predkov, by bol ten môj osud naraz príliš jednoduchý. Zato veľké šťastie som mal vždy v rodinnom zázemí, ktoré mi už viac ako 40 rokov vytvára moja žena Irena Greifová a dcéra Ester."

„So ženou sa navzájom obdivujeme"

Ich partnerstvo prežilo desaťročia, hoci v produktívnom veku sa často doma míňali. „Ja som bol stále niekde na zájazdoch a moja žena na filmovačkách. Ako výtvarníčka sa podpísala asi pod 80 filmov a 150 divadelných predstavení, takže bola tiež nesmierne pracovne vyťažená. Intelektuálne sme si však stále vyhovovali, mali sme rovnaký názor na mnoho vecí, radi navštevujeme podobné miesta a navzájom sa veľmi obdivujeme." Okrem vzájomného obdivu ich spája aj úcta k tomu, čo ten druhý dokáže.

„To je nesmierne dôležité. Navyše, moja žena je narodená v znamení Býka. Je horkokrvná, dokáže sa strašne naštvať, no má to rýchly priebeh... Ja som zasa Lev, takže sme sa stretli dve silné znamenia. Vychádzame však spolu geniálne," pochvaľuje si Laufer, ktorý priznáva, že dvojkariérové manželstvo mohli so ženou viesť aj vďaka podpore svojho okolia.

„Moja žena sľub manželstva reprízovala a do nášho vzťahu priniesla svojho 4-ročného synčeka Karla. No medzi ňou, jej bývalým manželom a mnou fungovala úžasná symbióza. Karlíčka sme si striedali a on to mal vskutku úžasné, pretože mal dvoch milujúcich otcov. Aj naša dcéra Ester to mala skvelé, lebo okrem ľúbiacich rodičov mala aj skvelú starú mamu, mimochodom, pôvodom východniarku, ktorá bývala neďaleko od nás, takže nám s dcérkou, kým chodila do škôlky a na základnú školu, pomáhala. Okrem toho, obdivujem ženy za to, aké kvantum vecí dokážu zvládnuť. Kým chlapi sa dokážu sústrediť len na jednu, ženy bez problémov robia viacero vecí naraz. A hoci sa to nám chlapom zdá byť chaotické, má to úžasný systém, ktorý však my nikdy nepochopíme. Nikdy nedokážeme ten "timing" tak úžasne zvládnuť. Lebo bežná žena jedno dieťa kŕmi, druhé chystá do školy, potom ich rozvezie do škôlok a škôl, stihne svoju prácu, poobede ich rozvezie po krúžkoch, medzitým nakúpi..."

Už niekoľko rokov nefajčí

Josefa Laufera si dodnes mnohí nevedia predstaviť inak, ako s cigarou. Už niekoľko rokov je však nefajčiarom. „Zapálim si už len príležitostne kvôli postave, alebo na koncerte. Neviem si predstaviť, že by som spieval New York a nefajčil cigaru." Bodku za fajčením vraj dal zo dňa na deň.

„Skúšal som v americkej verzii muzikálovú rolu Polónia v Hamletovi, ktorá bola náročná pohybovo i kvôli angličtine. Do premiéry som sa tak prefajčil, že mi cigary skrátka prestali chutiť. A chuť sa mi už nevrátila."

K cigarám sa herec dostal počas jednej z filmovačiek na Kube. „Zaujímavosťou však je, že som vo filme neúčinkoval. Štáb ma so sebou vzal iba ako tlmočníka do španielčiny, ktorú som ovládal vďaka mamičke Španielke."

Miluje adrenalín

Tá ho naučila tancovať aj flamenco, ktoré si zatancoval aj na jednom zo svojich jubilejných koncertov pred 2 rokmi. „Tancoval som ho tak, ako som to kedysi s mamičkou prežíval," hovorí herec, ktorý odjakživa miluje adrenalín.

Dlho spolupracoval aj s kaskadérmi. „Robil som množstvo nebezpečných kúskov. Mal som pri nich, samozrejme, aj strach. Ten je prirodzenou vecou. Kto tvrdí, že ho nemá, tomu neverím. No to nie je o strachu, ale o tom, ako sa s ním vyrovnáte."

Alkoholu neholduje

Laufer sa dnes bojí jediného. „Aby sa mi tým, ako mi pribúdajú roky, nekrátila pamäť. To je pre herca veľký problém. Najhoršie na tom je, že sa to môže stať z ničoho nič. Stačí, že praskne jedna cievka a je koniec. Pevne dúfam, že ma toto nestretne," dodáva herec, ktorý je aj po sedemdesiatke stále vo vynikajúcej kondičke.

O tú sa stará pravidelným cvičením. „Navyše, neholdujem alkoholu a snažím sa dodržiavať spánkový a pitný režim."

Josef Laufer, český herec, spevák, scenárista, režisér, moderátor a textár (*11.8.1939)

• vyštudoval DAMU
• vo filme debutoval ako jeden z gitaristov v muzikáli Starci na chmelu
• v Semafore účinkoval v prvom rockovom programe Ondráš podotýká a tiež v hre Poslední štace
• v 70. rokoch mal vlastný program v západonemeckej televízii Heute high, morgen down
• vystupoval v muzikáloch Gentlemani, E 55, Jekyll a Hyde, Jack Rozparovať, Hamlet, či Galileo
• z jeho hitov je známa napr. Sbohem lásko, já jedu dál, Delilah, Sex bomb či Křídla

ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.