Svoje o tom vie aj momentálne single moderátorka Adela Banášová, ktorá sa nikdy nehrala na necitlivú mrchu a popravde vraví, že sa plaču v takýchto ťažkých chvíľach nebráni.
Adela má už za sebou vzťahov niekoľko. Zatiaľ čo bežná tridsiatnička si svoje prežije a bolesť z rozchodu rieši v súkromí, ona je na očiach "celému svetu". Bolí ju to však rovnako a možno je práveže vzhľadom k záujmu verejnosti o jej súkromný život ešte citlivejšia. "Myslím si, že vzťahy prežívam celkovo veľmi emotívne. Nie som však hysterický typ, nebúcham dverami ani nemám rada konflikty. Takže si myslím, že čokoľvek sa u mňa deje, či už to končí, začína alebo prebieha, je to veľmi pokojné. Povedala by som, že intenzívne, ale nie turbulentné," povedala nám pred časom.
"Ostať chvíľu na dne je legitímne"
Skúsenosti s rozchodmi neobišli ani ju a verejnosť s ňou prežívala krach lásky so spevákom Tomášom Bezdedom, podnikateľom Igorom Bérešom či tanečníkom Petrom Modrovským. Adela tvrdí, že pri rozchodoch jej pomáha jedna vec. "Pomáha mi napríklad upratať si sama v sebe. Ono sa to dá. Myslím si, že pri akýchkoľvek trápeniach by si človek mal nechať nejaký čas na trápenie samotné. Nemal by mať pocit, že sa hneď musí vzchopiť a strašne bojovať. Jednoducho, že ostať na dne nejaký týždeň - dva je úplne legitímne. A ak niekto potrebuje viac, tak viac. Človek by mal prirodzene prísť na to, kedy je už schopný odraziť sa od dna. Spoločnosť má totiž tendenciu, že sa všetci za každú cenu napriek všetkému musíme vzchopiť a mali by sme hneď nabrať všetku silu a odvahu a ísť ďalej..." A presne to sa jej nepáči a odmieta fungovať na základe takýchto nepísaných pravidiel. "Ja taká nie som. Mám dokonca obdobia, aj keď sa teda práve netrápim, že sa mi nič nechce a nemám vôbec energiu čokoľvek robiť. A nejako sa tomu ani nebránim."
Kričať nedokáže
Keďže Adela tvrdí, že nevie kričať, oveľa častejšie sa v krízových situáciách uchyľuje k plaču. A to aj v rámci bežných hádok. "Rozplačem sa dokonca aj pred tou osobou a ona si myslí, že je to citové vydieranie. Ja to však jednoducho neudržím. Vo mne sa tá zlosť, alebo čo to je, prediera na povrch. A veľmi sa ma to dotkne... Myslím si totiž, že kričať na niekoho je hrozne ponižujúce. Keď na seba kričia dvaja v štýle talianskej hádky, tak to beriem, lebo je to rovnocenné. Ale keď je jeden submisívny a druhý kričí, tak mi to príde veľmi ubližujúce, ponižujúce a uráža to moju hrdosť, takže sa rozplačem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
