Štart sa síce oproti pôvodnému plánu oneskoril o temer jednu hodinu, ale to je pre cestu, ktorú má sonda pred sebou, skutočne zanedbateľné oneskorenie.
Cieľom sondy je totiž planéta Jupiter a Juno k nej pocestuje celých päť rokov, pričom prekoná vzdialenosť 2 800 miliónov kilometrov.
Prílet v auguste 2016
Po prílete k Jupiteru v auguste 2016 bude sonda navedená na silne eliptickú dráhu, ktorá povedie ponad póly najväčšej planéty Slnečnej sústavy. Sonda by, ak všetko pôjde dobre, mala planétu obiehať jeden rok, pričom vykoná okolo nej 33 obletov. Sonda sa pri týchto obletoch priblíži k planéte tak blízko, ako doteraz žiadna aktívna vesmírna sonda. K najvyšším oblakom nad planétou Jupiter sa Juno priblíži len na 5 000 kilometrov. Prečo bol za cieľ sondy zvolený práve Jupiter?
Najväčšia a najhmotnejšia
Jupiter je najväčšou a najhmotnejšou planétou v našej Slnečnej sústave. Navyše je prvou planétou, ktorá sa sformovala po vzniku Slnka. Znalosť jej štruktúry by nám teda mohla poskytnúť dôležité informácie o pôvode Slnečnej sústavy. Jupiter je tzv. plynovou planétou, ktorá pozostáva najmä z vodíka a hélia. Svojou veľkou hmotnosťou a z nej plynúcou veľkou príťažlivosťou „vyčistil“ Jupiter svoje okolie (fungujúc ako akýsi obrovský vysávač) od malých telies. So štyrmi veľkými mesiacmi a mnohými malými mesiacmi si Jupiter vytvoril akýsi miniatúrny „slnečný“ systém.
Mohol byť hviezdou
Jeho zloženie pripomína zloženie hviezd. Ak by bol Jupiter približne 80 ráz hmotnejší, namiesto planéty by sa z neho pravdepodobne stala hviezda. Prístroje sondy Juno budú mať niekoľko hlavných úloh. Jednou z nich bude stanovenie obsahu vody v Jupiterovej atmosfére. To pomôže stanoviť, ktorá z teórií vytvárania planéty je správna, resp. či sú potrebné nové teórie. Prístroje sa „pozrú“ hlboko do vnútra atmosféry a budú merať jej zloženie, teplotu, pohyb oblakov a ďalšie parametre.
Silné magnetické pole
Ďalšie prístroje zmerajú magnetické a gravitačné pole Jupitera. Veľký význam bude mať štúdium magnetosféry v oblasti pólov planéty, kde vznikajú polárne žiary. Tým sa získajú nové znalosti o tom, ako enormne silné magnetické pole planéty (asi 20 000 ráz silnejšie ako pole Zeme) ovplyvňuje jej atmosféru. Z údajov, ktoré sonda vyšle na Zem, by sa mala dať rozriešiť aj otázka, či Jupiter má alebo nemá tuhé jadro.
Prvá so slnečnými článkami
Zaujímavosťou je, že Juno bude prvou vesmírnou sondou NASA, ktorá bude v takej veľkej vzdialenosti od Slnka používať na napájanie svojich prístrojov solárne články. Pretože Jupiter je približne päť ráz ďalej od Slnka ako naša Zem, intenzita slnečného žiarenia je tam 25 ráz nižšia. Preto je Juno vystrojené tromi obrovskými solárnymi (fotovoltaickými) panelmi. Priemer celej sondy s roztvorenými panelmi je okolo 20 metrov. Po skončení aktívnej činnosti bude sonda Juno navedená na zostupovú dráhu a zhorí v atmosfére Jupitera.
Plaketa na Galileiho počesť
Na palube sondy bude aj akýsi darček ľudstva Jupiteru. Ide o plaketu na počesť astronóma Galilea Galileiho, ktorý v roku 1610 objavil už spomínané štyri najväčšie Jupiterove mesiace (Io, Europa, Ganymed a Kallisto). Nakoniec možno spomenúť niekoľko „technických“ údajov o planéte Jupiter: jej rovníkový priemer je 142 800 km, perióda rotácie je 9 hodín 50 minút a 30 sekúnd a jej hmotnosť je 318 ráz väčšia ako hmotnosť Zeme.
Mená podľa boha a bohyne
Gravitačné zrýchlenie na jej povrchu je 2,69 ráz väčšie ako gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme, takže na povrchu Jupitera by ste vážili 2,69 ráz viac ako tu na Zemi. Znalci antiky vedia, že od dávnoveku známa planéta Jupiter dostala meno podľa najvyššieho boha Rimanov, zatiaľ čo sonda Juno je pomenovaná podľa jeho manželky, bohyne Juno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
