Napr. istý Počiatek, ktorý vtedy robil imitáciu ministra financií, týždne po Lehman Brothers vyhlásil, že „vplyv svetovej krízy na SR môže byť len sekundárny“. Áno. O „sekundarite“ nič nesvedčí lepšie než „rast“ mínus 6 percent HDP za rok 2009.
V auguste 2011 vyzerá byť politická špica predsa len väčšmi v obraze. Tak o dva chlpy určite. Vďaka najmä gréckej afére, ktorá úspešne penetrovala do domácej agendy, keďže vytvorila pódium najprv pre súboj gigantov SDKÚ (Mikloš) – Fico (Smer), a neskôr vyzývací duel Sulík – Mikloš... Skôr, než pošlete ďakovný email (DMS) Papandreovi a spol. (ktorí sú v novej krízovej vlne zápalnou šnúrou, ale v žiadnom prípade nie jadrom ani príčinou), treba ale vedieť, že ani vyššia miera orientácie tvorcov rozhodnutí v probléme nič negarantuje. Inak povedané, ani o čosi viac rozhľadu nezaručuje, že na prechod cez krízové scenáre, ktorých bude Slovensko objektom, dajú politické rozhodnutia správne odpovede. Problém je, že náklady omylov budú vyššie než kedykoľvek.
To, že politici zhoršujú priebeh a kazia, na čo siahnu, iste nie je špecifikum Slovenska. Eurolídri dokázali pochovať grécku kamufláž - teda „dohodu“ o zvýšení eurovalu zo summitu - za desať dní. A k padnutému ratingu USA, čo môže, ale nemusí mať zásadnejšie presahy na trhy, agentúra S&P doslova uvádza, že je dôsledkom politikárčenia. (Vec je ale zložitejšia. V dlhodobej perspektíve sa dá otázka položiť i tak, či nie je lepší pád z útesu teraz než Armagedon o 10 rokov). . Špecifikum Slovenska, ako každého menejvýznamného štátu, akurát je, že potreba dobrých rozhodnutí domácej politiky je o to vyššia, že proti zlým či dokonca úplne blbým rozhodnutiam nadnárodných autorít žiadnej obrany nemáme . Napríklad útek pred eurovalom tak, že by bolo „možné pristúpiť k právnym a ekonomickým krokom, začať rokovať s klubom sedemnástich o mierumilovnom rozídení sa“ (Marián Jusko), sú blud, ešte i keď podpísaný tzv. odborníkom. Keďže s „právnymi a ekonomickými krokmi“ smerom von nepočítajú žiadne zmluvy, neexistuje mierový únik z eurozóny, len konfliktný, a rovná sa aj odchodu z EÚ. Nevraviac o detaile, že na také „rokovania“ nedá táto kríza už čas , keďže rozuzlenie bude rýchlejšie. A aj keby SR stihla začať „rokovať“, trhy by nám to zrátali tak, že euroval by dostal nového klienta.
No. Mikloš, ktorý v súvislosti s „rizikami a nákladmi Sulíkovho návrhu nechať Grécko skrachovať“ prognózuje „minimálne také dôsledky, ako (...) kríza po páde Lehman Brothers“, teda základný obraz má vytvorený. (Minimálne??? Fakt?) A keďže si je zrejme aj vedomý, že krach Grécka - a keby len Grécka! - naozaj nevisí na tom, či ho navrhne alebo nenavrhne Sulík, musí vedieť aj to, čo je jeho povinnosťou. Teda vyhnúť sa presne tomu zlyhaniu, akého sa dopustila imitácia v kresle ministra pred ním. To znamená zastropovať výdavkové rámce rezortom a predložiť (o týždeň) rozpočet s nulovým rastom výdavkov. Inak si môže podať ruky s predchodcom, s tým rozdielom, že nemá ani výhovorku, že netušil, koľko hodín odbilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
