Najlepšie sa cíti v rifliach i tričku, a keď už sa to nedá inak a potrebuje vyzerať tip-top, nachádza záchranu v sestrinej skrini.
Kamaráti a blízki o nej veľmi dobre vedia, že ak sa treba niekam vyobliekať, tam radšej ani nejde.
„Pre mňa je totiž nepredstaviteľné riešiť mesiac dopredu to, čo si oblečiem a zháňať topánky, lebo tie, ktoré mám doma, sa akurát nehodia. Tiež nerada vyhadzujem peniaze na veci, ktoré budem mať na sebe raz a ešte k tomu kvôli príležitosti, čo pre mňa nie je dôležitá. Možno kvôli tomu prichádzam o pracovné kontakty, no jednoducho sa k tomu neviem prinútiť," vraví sympatická dievčina, pre ktorú je chodenie po obchodoch prekvapivo veľká otrava.
„Samozrejme, idem si niečo kúpiť, ale vtedy, keď to potrebujem. A sú to úplne obyčajné veci ako tričká, rifle, tenisky, svetríky, kabelky... Toto mám rada. Ale všetko v takom tom slova zmysle bežného nosenia."
Vyobliekaná sa cíti byť nesvoja
Pri listovaní časopismi samozrejme občas ochká aj nad krásnymi róbami. „Aj si poviem, aká nádhera, ale keby som si to už mala obliecť, tak by som sa cítila zle. Bola by som nesvoja. Lebo na to nie som zvyknutá. A podpätky detto. To už len keď ich musím nosiť v Ordinácii, je to hrôza. A to si hovorím, že tie štyri kroky snáď nejako vydržím, no aj tak jojkám a ochkám."
Ako teda rieši, keď sa nóbl udalosti nemôže vyhnúť? „Doteraz sa to vždy nejako dalo. Keď už išlo o výnimočnú udalosť, tak som si išla kúpiť nejaké šaty. Nič také, že róba. Nerada na seba skrátka pútam pozornosť. A vždy som zavolala sestre, že k tomu potrebujem nejaké náušničky. Išla som k nej a odchádzala vždy s nejakou taškou, kde mi nabalila všetky svoje šperky a kabelky. Tým, že je výtvarníčka, sa v tom vyžíva a aj sa, na rozdiel odo mňa, oblieka farebnejšie."
Módneho návrhára vyskúšala prvýkrát
Zuzka sa aj na všetky VIP akcie líči a češe vždy sama. „Prvýkrát tento rok na OTO-vi som to poriešila tak, že som zavolala kamarátke Táni Pauhofovej, nech mi pomôže a posunie mi kontakt na nejakého módneho návrhára. Róbert Bartolen mi nakoniec nielen vybral šaty a kabelku, ale ma aj nalíčil. Akurát topánky som si musela doriešiť, a to zase bol stres, že Bože, kde ich mám teraz kupovať," smeje sa herečka.
Či však už pôjde takouto ľahšou cestou a nechá si vždy poradiť, to si nie je istá. „Neviem. Ani na OTO-vi ma poriadne nebolo vidno. Vybrala som si síce nádherné, také vílie šaty, ale mali viac vrstiev, takže som musela dávať pozor nie na jednu, ale hneď na štyri sukne. A zrazu, keď som mala chodiť, som zistila, že aha, na tomto raute asi dlho nepobudnem... Lebo aby som sa tam vykydla a spravila si hanbu, to nie. No ani inak by som tam nebola ostala. Všetci sa tam totiž správajú tak, ako sa správajú. Fotografi striehnu, čo kto spraví, či niečo zo šiat nevykúka a na podobné veľmi dôležité momenty. Zatiaľ som sa ešte nenaučila premôcť sa a zostať."
Zvykne si, alebo to vzdá
A tak, ako vraví, ešte uvidí, ako to celé bude riešiť. „Pravdou je, že na spoločenských akciách mám možnosť nadobudnúť nové kontakty, ktoré sú pri mojom povolaní dôležité a tiež spoznať ľudí, ktorí ma môžu inšpirovať. Možno raz, keď sa zbavím rozpakov a zábran a zatnem zuby, takéto udalosti úspešne prežijem bez ujmy na zdraví."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
