O ňom je dnešná časť nášho seriálu.
Trevithick sa narodil 13. apríla 1771 v Illogane, a to ako najmladšie dieťa (a jediný syn) banského inžiniera Richarda Trevithicka staršieho. Mladý Richard chodil do školy v Camborne, ale viac ako domáce úlohy ho zaujímal šport. Jeden z jeho učiteľov ho nazval pomalým, neposlušným, zaťatým, rozmaznaným, často neprítomným a nanajvýš nepozorným žiakom. Z predmetov mal najradšej aritmetiku, pre ktorú vykazoval nadanie, pričom často dospel k správnym výsledkom nekonvenčnými postupmi.
Vypracoval sa na poradcu
Ako mladý chlapec často pozoroval prácu parných strojov, ktoré čerpali vodu z baní. Pracovať začal Richard vo veku 19 rokov v bani East Stray Park. Práca ho bavila a čoskoro sa vypracoval na poradcu, čo bolo pre človeka v mladom veku nezvyklé. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa Trevithick začal zaoberať zdokonaľovaním parných strojov, najmä ich zmenšovaním.
Watt licenciu neposkytoval
Jeho úsilie bolo spočiatku sťažované tým, že až do roku 1800 mal patent na použitie separátneho kondenzátora James Watt, a ten nechcel poskytnúť licenciu na takýto kondenzátor konkurenčným inžinierom. Trevithick sa preto zameral na vývoj kotlov, ktoré by mohli produkovať vysokotlakovú paru (pod vysokým tlakom sa vtedy rozumel tlak len niekoľkých atmosfér). Parný stroj, poháňaný takouto parou, už nevyžadoval kondenzátor, ktorý bol nevyhnutný pri strojoch, používajúcich paru s atmosférickým tlakom.
Najdôležitejší vynález a patent
Použitie vysokotlakovej pary na pohon strojov sa často považuje za najdôležitejší Trevithickov vynález. Podľa jeho syna Francisa zhotovil Trevithick svoj prvý vysokotlakový parný stroj v roku 1799. Prvú parnú cestnú lokomotívu zhotovil Trevithick v roku 1801 a pomenoval ju Puffing Devil (bafkajúci diabol).
Táto lokomotíva demonštrovala na Vianoce v spomenutom roku, že je schopná odviezť sedem mužov. Považuje sa to za prvú demonštráciu dopravy pomocou parného pohonu. Trevithick prišiel aj s ďalšou novinkou: namiesto mechov, ktorými sa obvykle fúkalo do ohniska, nechal paru z výfuku valca vypúšťať cez komín, čím vznikal ťah, podporujúci horenie.
V roku 1802 získal Trevithick patent na svoj vysokotlakový parný stroj. V tom istom roku postavil Trevithick vysokotlakový stroj pre železiarne Pen-y-Darren vo Walese. Stroj umiestnil na podvozok, čím z neho urobil lokomotívu. V roku 1803 predal svoj patent Samuelovi Homfrayovi, majiteľovi železiarní.
Vyhratá stávka
Ten bol Trevithickovou lokomotívou taký nadšený, že sa s majiteľom iných železiarní stavil, že lokomotíva uvezie desať ton železa po koľajniciach do Abercynonu, vzdialeného 15,7 km. Stávka bola rozhodnutá 21. februára 1804, keď lokomotíva uviezla 10 ton železa a 70 mužov na uvedenej trase, pričom celá cesta trvala niečo vyše štyroch hodín.
Napriek výhre v stávke nebol to žiaden úspech pre lokomotívu, pretože tá bola pre liatinové koľajnice, vyrábané pre koňmi ťahané vozy, príliš ťažká, takže koľajnice sa lámali. Preto bola jej mobilná prevádzka po piatich mesiacoch zastavená a ďalej slúžila len ako stacionárny stroj. Trevithickovi je pripisovaný aj vynález parného žeriavu, parného bagra, plávajúcich dokov, oceľových bójí a oceľových nádrží na uschovávanie potravín na lodiach.
Vrátil sa chudobný
V roku 1816 odišiel Trevithick do Peru, kde vo veľkých výškach postavil ľahké parné čerpadlá na odvodňovanie strieborných baní. Vo víre občianskych vojen sa v roku 1826 rozhodol opustiť Južnú Ameriku, pričom okrem svojho oblečenia nemal žiaden majetok. Do Anglicka sa vrátil v októbri 1827 a začal pracovať na rôznych projektoch. Richard Trevithick zomrel úplne chudobný na zápal pľúc 22. apríla 1833 a pochovaný bol v neoznačenom hrobe v Dartforde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
