Uchádzači o miesta v jej zariadení oceňovali majiteľkinu ústretovosť - pani Dorothea - sama v seniorskom veku bola pre nádejných klientov i sociálnych pracovníkov, ktorí pre nich hľadali opatrovanie naozaj dôveryhodnou osobou.
Z kupliarky opatrovateľka
Jej dôveryhodnosť, na počudovanie, neznižoval u kalifornských sociálnych pracovníkov ani fakt, že táto sivovlasá dáma nebola žiadnym neviniatkom ani pred rokom 1982, keď začala jej príšerná reťaz vrážd. Už v prvom z celkove piatich manželstiev sa vtedajšia pani McFaulová prejavila ako krkavčia mater, keď jednu z malých dcér dala na výchovu k príbuzným a ďalšiu dokonca na adopciu.
Pred súdmi stála niekoľkokrát - popri inom pre finančné podvody, distribúciu drog a dokonca ako majiteľka bordelu i za kupliarstvo, za čo si pár týždňov posedela aj v base. Pestré vzťahy charakterizovali aj jej päť manželstiev - partnermi jej postupne boli vojak, muž, mladší od nej o takmer dve desaťročia i násilnícky alkoholik.
Životopisne náramne akčná teta, ktorá sa ako Dorothea Helen Grayová narodila v roku 1929 rodičom - zberačom bavlny - sa po krachu nevestinca preorientovala na ošetrovateľstvo. Po čase si v kalifornskom meste Sacramento trúfla na otvorenie opatrovateľského zariadenia, v ktorom prijímala platiacich podnájomníkov.
Popri legálnych poplatkoch však prefíkane inkasovala aj ich sociálne dávky. A to aj potom, keď ich usmrtila.
Do podozrenia sa dostala po tom, ako sociálni pracovníci márne pátrali po jednom z jej zverencov - schizofrenickom podnájomníkovi. Bol jej prvou obeťou, telo po vražde zakopala v roku 1982 v záhrade. Smrtonosný biznis podnikavej dámy v rokoch sa utešene rozvíjal. Navonok sa vzorne o babičky, deduškov i ľudí s rôznym postihnutím starala. Popri dobrej strave ich občas potešila i drobnými darčekmi a mnohí, ktorí si pobyt u sivovlasej Dorothey mohli vďaka výške svojich slušných penzií či sociálnych dávok dovoliť, na ňu nedali dopustiť.
Seniori, „rozmaznávaní" chýrnou vareškou pani Puenteovej, mali pri objekte penziónu k dispozícii aj záhradu a vďačne sa po nej špacírovali. Nemohli tušiť, že ich príjemné prechádzky vedú tajným cintorínom sériovej vrahyne.
Keď klienta nebolo
V zariadení Dorky Puenteovej plynuli dni jej podnájomníkov zdanlivo úplne pokojne. Až kým sa nenašlo telo prvej obete. Vyšetrovanie sa zintenzívnilo a najavo vyšla desivá skutočnosť. Dôveryhodná stará dáma zavraždila v rokoch 1982 - 1988 až deväť obyvateľov svojho opatrovateľského penziónika. Jedného dňa zmizli a vo vyššom veku sa nik z ďalších spolubývajúcich nepozastavoval nad tým, že niektorí starkí sa zrazu vytratili. Dorothea nič nehlásila a bezočivo inkasovala ich penzie či sociálne podpory.
Iba spoločnosť, ktorá do tohto zariadenia umiestnila i pacienta s diagnózou od psychiatrov, sa o neho zodpovedne interesovala aj priebežne. Keď ho dlhšie nebolo a nenašli sa po ňom žiadne stopy, hľadania sa ujala kalifornská polícia.
Úbožiak nebol ďaleko, mŕtve telo našli v záhrade. A objavili tam i telesné pozostatky ôsmich ďalších obyvateľov Puenteovej opatrovateľského zariadenia. Zopár seniorom podrezala krky či podala liečiky, ktoré ich uspali navždy. Potom ich tajne pochovala a bezočivo inkasovala ich doláriky. Odhalenie hrozných zločinov starej ženy bolo pre USA šokom. Puenteová sa razom dostala do galérie najdesivejších amerických sériových vrahov ako najstaršia vrahyňa. Porota napokon zvažovala vo výške trestu „iba" tri Puenteovej vraždy - pri ďalších označila dôkazy za nedostatočné. Po dlhotrvajúcom procese dostala babka Dora v roku 1993 doživotný trest bez možnosti prepustenia. V marci tohto roku Puenteová v kalifornskom väzení vo veku 82 rokov zomrela prirodzenou smrťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
