Možno by sa však zopakoval dávny príbeh. O stratenom baranovi a jeho pastierovi, ktorému mesto ďakovalo za štart svojej niekdajšej zlatej haviarskej slávy a prosperity. Pri stúpajúcich cenách zlata na svetových trhoch by jedno z našich najsympatickejších miest azda vybŕdlo z dlhodobo ťaživej stagnácie, ktorá nepriaznivo vplýva na kvalitu života Rožňavčanov i obyvateľov celého horného Gemera.
Dávna povesť (ako ju v príbehu Rožňavský pastierik v slovenských baníckych povestiach podáva Miroslav A. Huska) vraví: Mladému pastierovi sa odtúlal „hlavný" baran, ktorý so strieborným cengáčikom vodil pasienkami celé ovečkovské stádočko. Kočovné zviera hľadal mládenec tak dlho, až ukonaný zaspal.
Anjel alebo víla?
Vo sne sa mu zjavila krásna biela víla s trojramennou vetvičkou ružového kríčka v ruke a radila, aby namiesto barana našiel v okolí Rožňavy drevinu, odkiaľ bola odlomená. Vraj potom nájde veľký poklad. Mladý muž snu veľmi neveril, jeho múdra mater však radila kráčať za jeho splnením. Povesť o nedisciplinovanom baranovi nevraví nič, krík však šuhaj z Rožňavy po dlhšom hľadaní objavil. Konárik zázračne prirástol k haluzi a pod ružovou drevinou objavil masívnu zlatú žilu. Sláva zlatej Rožňavy bola na svete - a ruže jej kvitnú dodnes - v erbe.
Iná verzia povesti vraví o tom, že trojružový konár venovala pastierovi jeho milá, premenená na anjela a pridala i zvláštnu veštbu, že mu prinesie bohatstvo, ale šťastie nájde až na druhom svete.
Nachádzali aj iné kovy
Zlato potom ľudia nachádzali nielen v zlatonosných bystrinkách po okolí mesta, ale i v potoku Drázus, ktorý preteká mestom. Časom sa popri zlate darilo i objavovať ložiská striebra a ďalších kovov. Vďaka tomu mesto i celá Gemerská župa patrila vtedy k najbohatším v monarchii. Baníctvo horného Gemera zviditeľnil aj slávny rožňavský obraz Metercia z roku 1513, na ktorom sú okrem svätíc a dieťatka vyobrazené v pozadí dávne banícke činnosti. Ide o ich najstaršiu ilustráciu v strednej Európe a slávny obraz patrí medzi najobdivovanejšie pamätihodnosti mesta.
Martin a ciferníkové sci-fi
Cestovanie v čase patrí medzi hity moderných sci-fi príbehov, v Rožňave však malo, podľa jednej z legiend, svojho predskokana už dávno v stredoveku. Znie to neuveriteľne, ale Rožňava kedysi vďaka svojim uznávaným vysokokvalitným hodinám čas doslova diktovala a exportovala. Na povozoch sem ľudia zblízka i zďaleka privlačovali hodiny, aby nastavili preslávený presný čas podľa ciferníka na strážnej veži v srdci mesta. Dodnes sa o tom hostia Rožňavy dozvedajú od hrdých a skvele pripravených sprievodcov.
Autorom nevídane presných vežových hodín bol podľa legiend istý majster Martin Szontágh. Adresáti sa mu za zázračný časostroj „odmenili" tak, že mu vraj vyrezali jazyk, aby nemohol vyzradiť tento unikátny projekt už nikomu.
Stopla ich láska
Raz však hodiny pričinením svojho tvorcu predsa len ukazovali nesprávne. Stopla ich - láska. Majstrov syn sa vraj zamiloval do krásnej devy, zasnúbenej s bohatým mešťanom. Mladá dáma jeho city opätovala a solventnému Rožňavčanovi vrátila prsteň. Ten sa postaral o to, aby ju za porušenie sľubu uväznili - vraj až na 20 rokov. Majster Martin však mladým pomohol, čas na ciferníku posunul a presvedčil radných, že 20 rokov prešlo za dva dni. A na svete bol stredoveký sci-fi príbeh, lebo mladí, samozrejme, nezostarli, deva po odpykaní „dlhoročného žalára" bola voľná a bola svadba.
Rožňavu opriadajú aj ďalšie historky
Legendy víťazia nad časom, žijú v podaní hercov divadla Actores i na filmoch tvorcov z GEMERFILM-u. A to Rožňavu opriadajú mnohé ďalšie povesti, veď prvá písomná zmienka o meste je z roku 1291. Sú medzi nimi haviarske historky, dobrodružné lúpežnícke výpravy Bebekovcov, romantické i prozaické osudy členov slávnej famílie Andrássyovcov a mnohé ďalšie, ktoré si spoľahlivo podmaňujú aj nové generácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
