Zďaleka však nemajú na svietenie monopol. Žiaria aj niektoré dážďovky, morské živočíchy ako medúzy, ale i huby a baktérie. Svetelný orgán je mnohonásobne efektívnejší ako najúspornejšie žiarivky vytvorené ľuďmi. Až 98 percent uvoľnenej energie dokáže premeniť na svetlo.
Vedci poznajú na planéte okolo dvesto druhov svetlušiek, v strednej Európe sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. "Lampášik" majú umiestnený na spodnej strane šiesteho a siedmeho článku. Nesvetielkujú iba dospelé jedince, ale aj ostatné vývojové štádiá.
Za svetielkovanie môže luciferín
Kým žiarovka premieňa len 3 až 4 percentá a výbojka 10 percent privádzanej energie na svetlo, hmyzí energetici pracujú s ideálnym, takmer stopercentným koeficientom účinnosti. Až do začiatku 60. rokov minulého storočia im vedci nechceli tieto parametre uznať. Tvrdenie, že by pri vzniku svetla nemuselo zákonite asistovať trenie a teplo, sa považovalo za utópiu. Bolo to len do času, kým neobjavili, že niektoré živočíchy sú schopné všetku prijatú energiu bezo zvyšku premeniť na studené svetlo.
Ako je teda možné, že dokáže byť viditeľná aj v noci? Svetlo na zadočku mušky spôsobuje jav, ktorý sa odborne nazýva bioluminiscencia. Bunky, v ktorých dochádza k vzniku svetla, obsahujú bielkovinu luciferín. Ten pri reakcii s kyslíkom produkuje svetlo. V obale buniek sú husto naukladané mitochondrie, ktoré sú zdrojom energie. Tie normálne spotrebujú všetok kyslík, prenikajúci do bunky, takže vtedy v jej vnútri nemôže dôjsť k svetielkovaniu. No keď nervový systém mušiek vydá impulz, začne sa uvoľňovať sprostredkovateľ svetielkovania oxid dusnatý. Výroba energie v mitochondriách sa vtedy preruší, takže už nespotrebúvajú kyslík, ktorý sa tak dostane až dovnútra bunky. Hnací motor reakcie - enzým luciferáza - odštiepi z luciferínu určitú molekulu a svätojánska muška svetielkuje. Keď sa koncentrácia oxidu dusnatého vráti na normálnu úroveň, svetielkovanie pre nedostatok kyslíka opäť prestane.
Svetlo môžu teda svetlušky podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. V teplých letných mesiacoch svietia samičky pri dostatočnej tme asi od 22. hodiny a zhasínajú asi o jednej hodine po polnoci. Keď sa cítia ohrozené, dokážu bolestivo uštipnúť. Svetielka ľudia vidia už zo vzdialenosti 90 metrov. Samčeky ich vidia z ešte väčšej.
Samičky žiaria najmä pre samčekov
Prevažnú časť života prežije svetluška v podobe dravej larvy. U nás je rozšírený prevažne menší druh. Väčšia žije vo veľkej časti Európy, ale v skutočnosti je len veľmi málo nenarušených miest s lúkami a lesmi na vápencovom podklade, ktoré sú pre ne najvhodnejšie. V mnohých oblastiach sa väčší druh stal vzácnosťou.
Dospelé svetlušky žijú iba niekoľko dní. Počas nich väčšinu času venujú vyhľadávaniu partnerov, páreniu a kladeniu vajíčok. Pri rozmnožovaní spotrebujú všetky energetické rezervy, ktoré nahromadili počas larválneho vývoja. Krátko po založení potomstva dospelé chrobáky hynú bez rozdielu pohlavia. Samčekovia majú na rozdiel od samičiek krídla a krovky, ale sú menší. Tie majú aj lepšie vyvinutý svetielkujúci orgán. Svetlušky majú veľké oči, smerujúce dole, ktoré vidia veľmi dobre. Široký štít ich chráni pred oslnením zhora. Nelietajúce samičky sa cez deň ukrývajú pred nepriateľmi v zemi. Po zotmení vylezú von a usadia sa na tráve. Svojím svetlom lákajú samčeky alebo korisť.
Takýmto spôsobom sa zviditeľňujú počas vlahých letných nocí, keď ich príroda vyzýva k páriacim hrám. Už za súmraku zaujmú samičky svoje strategické pozície na vysokých steblách tráv. Keď sa zotmie, na spodnej strane zadočku sa im rozsvietia signalizačné majáčiky. Aby na seba upozornili čo najviac, zadnú časť tela vystrčia oblúkovito nad hlavu. Samčeky sa vydávajú na pomalý let a vznášajú sa jeden až dva metre nad zemou. Keď zahliadnu "lampičku lásky", zamieria priamo k nej. Chvíľu sa vznášajú a voľným pádom sa spustia k nej.
Svietia aj domodra či dočervena
Svätojánska muška si vyslúžila prezývku preto, lebo sa väčšinou objavujú v období okolo sviatku sv. Jána. Európske druhy svietia žltozeleno, niektoré tropické červeno a jeden japonský druh dokonca modro.
Pre pranostikov sú svätojánske mušky sledovaným hmyzím barometrom. Keď letné noci skrášľujú chrobáčiky s lampášikmi, a hlavne ak sú svetielka intenzívne, znamená to vždy stálosť pekného počasia. Svietia od júna do septembra. Najčastejšie tento hmyz môžeme vidieť vo vidieckych záhradách, na lúkach, okrajoch lesov, ale aj v tichších parkoch a sadoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
