Zoru Kolínsku milovali Abrhám, Lasica i Kukura

Tvrdohlavá, sebavedomá a optimistická. K tomu pripočítajme talent, výrazný zjav, krásny hlas a zvádzajúci pohľad. Nezabudnuteľná Zora Kolínska rozhodne nebola žiadna sivá myška. Kde prišla, tam jej bolo plno.

A nielen v čase dospievania bola vychýrenou krásavicou, na ktorej mohli páni oči nechať. V týchto dňoch by speváčka a herečka oslávila svoju sedemdesiatku.

Život sa s ňou nemaznal. Zažila i ťažké časy, no napriek všetkému si dokázala zachovať dobrú náladu. Hoci médiá často nesprávne uvádzajú, že bola dieťaťom, vyrastajúcim v nehostinnom prostredí detského domova, skutočnosť bola iná.

Krutý osud ju však zastihol ako osemročné dievčatko, keď jej pri autonehode zomrela mama. V aute sedeli všetci, no odniesla si to len ona. Narazil do nich opitý vodič, ktorého v zákrute vyhodilo do protismeru. Otec sa neskôr druhýkrát oženil a k Zore a jej staršiemu bratovi Ctiborovi pribudla i nevlastná sestrička Lívia.

Napriek ťažkej rane osudu sa malá Zorka nestala zakríknutou, ba práve naopak. Veľmi skoro začala vynikať v speve i recitovaní. Brat si ju pamätá ako dievča s výraznými vodcovskými sklonmi. Mala vraj dobrú kondíciu, bola smelá a otvorená.

Dvojka zo správania

V Košiciach študovala na jedenásťročnej strednej škole na Šrobárovej ulici. Tu dokonca dostala aj dvojku zo správania, keď pred písomkou z matematiky nahovorila spolužiakov na útek zo školy. Po rokoch v metropole východu nasledovali prijímačky na bratislavskú VŠMU.

„V Bratislave sa prijímacích skúšok na herectvo zúčastnilo v ten rok asi 80 veľmi pekných dievčat," zaspomínal si pred časom Ctibor Kolínsky, ktorý vtedy sprevádzal svoju sestru. „Zora bola vtedy ešte len 16–ročné dievčatko. Pekné, ale určite nie oslnivo krásne. Myslel som si, že pri tých všetkých krásnych kočkách nemá šancu."

Zoru však prijali a už počas vysokoškolských štúdií sa situácia radikálne zmenila. Na umelkyňu z tých čias si blízki a kamaráti spomínajú ako na veľmi talentovanú, ambicióznu a životaschopnú dievčinu, ktorá už svoje okolie začala ohromovať výraznou krásou.

Lasica: Bolo to príjemné dievča, pekné, praktické...

Práve počas štúdií stretla aj svojho prvého manžela Milana Lasicu. „Dvoril Zorke veľmi dlho. Ona ho najprv nepovažovala za zvlášť príťažlivého. Vysoký, chudý, s dlhým nosom... Zora si totiž mala z čoho vyberať. V prvom ročníku bol jej nápadníkom aj spolužiak z Čiech Josef Abrhám, ktorý musel študovať v Bratislave, pretože v Prahe neurobil talentovky," uviedol neskôr jej brat.

Samotný Lasica v knihe Rozhovory s Jánom Štrasserom na jej adresu povedal: "Bola veľmi fajn, príjemné dievča, pekné, praktické... Vždy si vedela zorganizovať to, čo si zaumienila, a dosiahnuť to."

Manželmi sa zaľúbená dvojica stala na dnešné pomery veľmi skoro. On mal 22, ona 21 a svadobné zvony im zazneli v deň Zoriných promócií. V súčasnosti tam však obľúbený herec okrem veľkej lásky badá i iné pohnútky. Zora sa totiž z veľkej miery vydávala údajne najmä kvôli tomu, aby sa z hlavného mesta nemusela presťahovať do Prešova, kam dostala umiestnenku.

„Mám taký pocit, že tam došlo... Nechcem povedať, že k manipulovaniu... Ale do istej miery áno. Zora končila štúdium herectva a vtedy absolventom dávali umiestenky do oblastných divadiel. Hrozilo jej, že pôjde do Prešova, jej sa tam nechcelo, a vtedy to bolo tak, že keby sa vydala, tak by tam nemusela nastúpiť. Ani som nevedel ako a bol som ženatý," uviedol v Štrasserovej knihe M. Lasica.

Šťastie našla po boku gynekológa

Nech už to bolo akokoľvek, speváčka a herečka začala pracovať v divadle v Trnave a po ôsmich rokoch sa ich láska skončila rozvodom. Príťažlivá Zora však rozhodne nepatrila k tým, ktoré by ostali dlho "na ocot".

Ani nemusela dlho hľadať a na ďalších sedem rokov sa jej "polovičkou" stal o nič menej známy herec a idol ženských sŕdc Juraj Kukura, ktorý od nej bol o šesť rokov mladší. K svadbe však medzi nimi nedošlo a vzťah sa skončil, keď sa Zora dozvedela o jeho nevere.

Druhýkrát sa talentovaná dáma vydala až krátko pred smrťou na nemocničnom lôžku. Stala sa manželkou gynekológa Igora Petra, s ktorým predtým žila celých 26 rokov. Zoznámili sa na lyžovačke, pretože obaja radi športovali.

„Nebolo na tom nič iné, len také: toto je pani Kolínska, toto pán Peter. Dokopy sme sa dali až po istom čase," spomínal neskôr lekár. Na Zore ho neohúrila jej popularita ani atraktívny vzhľad pestovanej dámy.

„Mala dobrú povahu, bola veľmi dobromyseľná. Mali sme veľmi veľa spoločných záujmov. Chodili sme na chatu, hrali tenis, cestovali sme, lyžovali, starali sa o pudlíkov Berušku a Anežku."

Deti však Zora Kolínska nemala ani s jedným z partnerov. „Jediné, čo sa mi v živote neušlo, boli deti," hovorievala často. Napriek tomu ich milovala a neobyčajne jej záležalo na osude slabších.

Umenie jej bolo nadovšetko

Keďže ju nerozptyľovali materské povinnosti, mala dosť času venovať sa výslovne len a len svojej kariére. Diváci ju mohli vidieť nielen v spomínanej Trnave, ale i v bratislavských divadlách. Účinkovala v Astorke (neskôr Astorka Korzo ´90) i na Novej scéne.

S nahrávaním populárnych piesní v bratislavskom Československom rozhlase začala v roku 1965. Na jej spevácku dráhu mala vplyv úzka spolupráca so skladateľom Petrom Smékalom pri profilácii jej repertoáru.

Texty pre ňu písali väčšinou Tomáš Janovic, Peter Petiška a Milan Lasica. Jej zmysel pre humor ju predurčil na účinkovanie v klasických komédiách, kde sa osvedčila ako herečka ovládajúca všetky polohy žánru, od charakterovej cez situačnú komiku, až po útočnú grotesku, paródiu a karikatúru.

Poznáme ju z množstva televíznych seriálov, ale aj z celovečerných filmov. Staršie ročníky si ju mimoriadne obľúbili v rámci relácie Repete, kde často účinkovala a po smrti Ivana Krajíčka aj moderovala. Vystupovala však napríklad aj v kabarete Lasicu a Satinského.

Všade, kde sa objavila, jej, ako sa vraví, bolo plno a prehliadnuť ju bolo viac ako nemožné. Najväčšie tvorivé príležitosti jej poskytla činohra Novej scény, kde režiséri využili jej mnohostranné nadanie, príťažlivý zjav i zvláštne zafarbenie hlasu.

Z nehumorných rolí stvárňovala najmä komplikované osudy vnútorne nenaplnených žien (Máša v Troch sestrách, Jelena Andrejevna v Ujovi Váňovi), no uplatnenie našla hlavne v klasických komédiách (Vierka: Jožko Púčik a jeho kariéra, Trasorítka: Kocúrkovo II., Sostrata: Mandragora...)Svojím zmyselne zafarbeným hlasom dobyla kabaret, v ktorom vynikla vďaka neodolateľnému prednesu šansónov, ktorý graciózne kombinovala s tanečným prejavom.

Speváčka, herečka i podnikateľka

Okrem svojho umeleckého sveta si po revolúcii otvorila aj úspešne prekvitajúci obchod s nábytkom, ktorý Bratislavčania nazývali "salón" a vďaka nemu dokonca trikrát získala ocenenie za najkreatívnejšiu expozíciu. Po desiatich rokoch však musela kariéru podnikateľky zanechať, pretože ju nevedela zosúladiť s vystúpeniami, ktorým sa chcela venovať naplno.

Milovala beh i korčuľovanie

Zora Kolínska rozhodne vo svojom čase patrila medzi najpopulárnejšie tváre šoubiznisu. Medzi priateľmi však bola známa hlavne ako veľká milovníčka zvierat a všetkého živého. Keďže milovala tiež pohyb a šport, bolo ju často vídať pri tenise či rannom behu.

Rada sa preháňala po čunovskej hrádzi na kolieskových korčuliach. Hoci by jej pravý vek nik nehádal, často sa zvykla sťažovať, že to jediné by chcela na svojom živote zmeniť a posunúť ho dozadu.

Záverečný happyend sa v prípade Zory Kolínskej, žiaľ, nekonal. Pred vypuknutím choroby sa pripravovala na rolu Matky predstavenej v muzikáli Mníšky 2 - Milionárky.

Zdravotný stav sa jej však skomplikoval, podstúpila operáciu, v rámci ktorej jej odstránili nádor na mozgu, no napokon podľahla zákernej rakovine. Zomrela šesťdesiatročná sama na svojej chate neďaleko Bratislavy. Rodina ju našla až po niekoľkých dňoch.

Profil

Narodila sa 27. júla 1941 v Kráľovej Lehote (okres Liptovský Mikuláš).
Strednú školu vyštudovala na Šrobárovej ulici v Košiciach. Absolvovala štúdium na VŠMU v Bratislave.
V roku 1963 - 1965 sa stala členkou divadla v Trnave. Medzi rokmi 1966 - 1968 účinkovala v Divadle poézie. Tam okrem hrania aj vystupovala ako speváčka v kabaretných programoch Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
Neskôr sa Divadlo poézie premenovalo na Divadlo na Korze, z ktorého odišla v roku 1971 do Činohry Novej scény v Bratislave.
Bola jednou zo zakladajúcich členiek Divadla Astorka Korzo 90.
Medzi jej najväčšie hity patria napríklad Keď bola v móde polka, Taká som, Tiahnu vozy, Zabúdaj, zabúdaj.
V roku 1998 získala ocenenie divadelných kritikov DOSKY 98 za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii divadla Astorka Korzo 90 Scény z domu Bessemenovcov.
Zomrela 17. 6. 2002 v Bratislave.

nit

Výber z filmografie