Kolbas na Cicmana nežiarli, Slaviu mu dopraje

Premiéru mal v druhom kole Corgoň ligy 2011/12 na domácom ihrisku proti Žiline.

KOŠICE. Na pôsobenie v MFK Košice bude Jaroslav Kolbas spomínať len v tom najlepšom, aj keď okolnosti jeho odchodu z Čermeľa mali trošku kontroverzný podtón.

O ponukách, ktoré mal na prelome sezón z Česka, Rumunska i Poľska nechcel veľmi hovoriť, pretože rokovania s potenciálnymi záujemcami o jeho služby sa až príliš naťahovali. A on strácal trpezlivosť...

„V Poľsku išlo o tri kluby, ale bolo to skôr také oťukávanie. V Rumunsku som bol v kontakte s víťazom ligy Otelul Galati. To by bolo pre mňa veľmi zaujímavé, lebo rumunský šampión má isté miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov, a zahrať si takú súťaž nie je pre slovenského futbalistu každonenná záležitosť. Rumuni to však dosť dlho naťahovali, boli tam tri termíny, aj ja som preto trošku otáľal v rokovaní s inými klubmi, až napokon zo všetkého zišlo. Niečo sa mi črtalo aj v Rusku, a bol tu aj záujem pražskej Slavie...“

Tá sa napokon rozhodla pre bývalého Kolbasovho spoluhráča z MFK Košice Róberta Cicmana.

„Žeby som preto naňho žiarlil? Kdeže, ja mu to doprajem, veď sme strávili spolu pekné roky v košickom drese. Záujem Slavie prišiel asi v tom čase, keď sa ozvali Prešovčania, ale aj to sa dlho naťahovalo, a z ich strany som cítil dosť veľa špekulácie... Väčšinou to bolo podmienené nejakou skúškou, a ja som už na ňu nechcel chodiť, alebo sme nenašli spoločnú reč. Súťaže sa už začínali, a preto som to potreboval čo najskôr uzavrieť.“

Taký je futbalový život

Tľapol si s Prešovom, kde podpísal zmluvu na dva a pol roka. Tatran Prešov a MFK Košice, ich rivalita sa rozhodne nedá porovnať napríklad s pražskými „S“, prestup jedným alebo druhým smerom nevyvoláva nejaké zvláštne emócie.

„V Prešove som zo strany fanúšikov nepostrehol žiadne negatívne reakcie na moju adresu. Možno sa dočkám niečoho od košických priaznivcov, lebo predsa len nejaká rivalita medzi týmito východniarmi je, ale futbalový život je už taký. Jeden deň ste v tom mužstve, o pár dní už hráte za jeho súpera, treba to brať športovo.“

Košice mu zostali „čosi“ dlžné, ale to nepokazilo jeho rozlúčku s bývalými spoluhráčmi. „O financiách nebudem hovoriť, to je interná záležitosť medzi mnou a vedením klubu, ale myslím si, že aj po všetkom čo bolo, sme sa nerozišli v zlom. Porozprával som sa aj s prezidentom MFK, aj sme si podali ruky. Boli to pekné chvíle, ktoré som v MFK prežil, ale život ide ďalej, teraz je pre mňa Tatran číslo jeden.“

V Košiciach hral Kolbas dve posledné sezóny iba o záchranu. Nie je to iba prechod z dažďa pod odkvap, keď sa presunul k susedom z Prešova?

„Verím, že ma v Prešove nepostretne nič podobné. Tatran má určite taký káder, aby hral o vyššie priečky v súťaži, a nie o záchranu. Po dvoch kolách, navyše po zápasoch, ktoré boli poznačené vylúčeniami, sa nedajú robiť uzávery. Čaká nás ešte množstvo zápasov, a verím, že sa čo najskôr chytíme, trebárs už teraz v Trnave.“