Vyrazili sme minulý pondelok. Ja, môj drahý a dva kufre letných vecí.
V utorok zašlo slnko. Odvtedy je nezvestné. Drkoceme zubami. Na oblohe zlovestné mraky, sused práve dáva utratiť svojho milovaného psa. Kvapky dažďa začínam prekladať kvapkami slivovice. No, kvapkami... Ale ja som si nenalievala. Za všetko môže náš kamarát Férijo a jeho kamarát, čerstvý otec dvojičiek, o ktorých osude je už rozhodnuté. Volajú sa Piérre a Paviel. Jeden bude vizážista, druhý kaderník. Hovorí Férijo.
Po pár poldecákoch mi začína byť už teplejšie. O chvíľu mi začne byť až veľmi horúco. Na chalupu totiž prichádza Férijova mama a sestra. Teraz by mal začať písať môj drahý, lebo ja si od tohto momentu už veľa nepamätám. Zoznamujem sa s mojím prvým oknom v živote. Úryvky z mojich siahodlhých monológov sa dozvedám vo farbistom prevedení až na druhý deň. Aby toho nebolo málo, môj drahý ma zrušil, že som mu nezbalila tepláky. Márne ho presviedčam, že niekde sú.
Je streda. Najradšej by som chodila kanálmi. Ako sa len pozriem Férijovej rodinke do očí, keď ich raz stretnem? Dozvedám sa to už o hodinku. Na chalupu totiž opäť prichádza Férijova mamka a sestra. Môj drahý stále hľadá tepláky.
Ďalšie dni plynú v znamení snahy zabudnúť, aspoň na chvíľu sa niekde zohriať, prípadne sa pokúsiť nájsť tepláky, alebo aspoň čisté ponožky. Vzala som ich len pár, však v horúčavách sa chodí predsa naboso. Kto mal vedieť, že dorazí doba ľadová? Nech ešte raz predo mnou cekne o globálnom otepľovaní!
Dnes dorazila Férijova polovička Hanka a deti. Dve malé slečny. Jedna 4- druhá 7-ročná. Hneď sa k nim pridala do bandy tretia kámoška, miestna. Super, bude sranda. Férija my dve s Hankou okamžite pasujeme za šéfa detského tábora. Najmenšia dostáva indiánske meno Vuvuzela. Aj keď ani tá sa nechytá na intenzitu decibelov, čo zo seba dokáže vyprodukovať zopárkilové telíčko.
Predviedla to večer. Nechcela sa obliecť do pyžama. Rev. Férija napadá spásonosná myšlienka - vyhlásiť súťaž. Kto bude prvý v pyžame, bude - prvý ... Vuvuzela prehrala. Rev sa násobí, kreatívne pridáva hody o zem. Raz darmo, Férijo to s tými deťmi jednoducho vie.
Je druhá streda. Drahý konečne našiel tepláky. Boli v sektore medzi plavkami. No kto by ich tam v týchto psích časoch hľadal? Ja začínam sopliť, drahý kašlať. Niet nad dovolenku na Slovensku.
PS1: Férijovi sa prestávajú páčiť moje fejtóny. Práve na verande trieska čosi o autorských právach a zarábaní na jeho príbehoch. Asi ho budem musieť opiť.
PS2: Túto nedeľu odchádzame. Budúcu stredu majú zas udrieť horúčavy. Ešteže v robote máme klimatizáciu...
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
