Aj na moderný akčný seriál by stačili legendy, ktoré opriadajú hrad Tematín, neprehliadnuteľný v pohorí Považský Inovec medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Hovoria i o nešťastnej láske princeznej a pastierika, o srdnatých lovcoch mohutného draka, o sadistickej grófke Anne – Rosine či o adrenalínovom úteku Mikuláša Berczényiho pred cisárskymi vojakmi.
Pasca pre šarkana
V tejto časti Považia žili vždy smelí ľudia, ktorí sa nezľakli ani šarkana. Dračie povesti vravia, že jedno z týchto lietajúcich strašidiel vystrájalo aj okolo hradu Tematín a trápilo obyvateľov obce Lúka, dračia zmienka je i v jej dejinách. Lenže Lúčania sa nedali - šarkanovi prihotovili pascu, do ktorej sa chytil. Až potom vraj jeho pozostatky svedčili, s akým mocným nepriateľom si poradili, keďže mrcinu sotva utiahli dva páry volov. Na hrade Tematín ostala vraj po drakovi i užitočnejšia pamiatka – prepadlisko, cez ktoré sa roky darilo utekať aj väzňom, ktorí na slobodu tiahli cez tajnú šarkaniu chodbu.
Ďalšia legenda krúži okolo názvu hradu. Jedni pomenovanie Tematín odvodzujú od tvaru skalného temena, na ktorom vo výške takmer 570 m n. m. tróni kedysi slávny strážny a signálny hrad Tematín. Iní tvrdia, že názov je odvodený od cudzojazyčného pomenovania, cmitera. Kedysi dávno žil vraj na tomto hrade istý kráľ, ktorý mal krásnu dcéru. Povesť vraví, že mladá dáma sa lepšie cítila v prírode. Pri jednej z túr zablúdila i na salaš a pri ovčiarskom pohostení zahoreli mladý pastier a vznešená slečna veľkou láskou. Ibaže otecko mal o ženíchovi iné predstavy a láska sa skončila tragicky. Vraj oboch mladých ľudí pochovali na cemeteri/temeteri do jedného hrobu...
Listiuska - bosorka a ukrutnica?
Od roku 1270, odkedy sa datuje prvá písomná zmienka o hrade Tematín, žili tam členovia viacerých kráľovských a šľachtických rodov. Hrad bol v centre záujmu uhorských Arpádovcov – spomínajú sa Belo IV., ŠtefanV. i Ľudovít I. Hrad vlastnili Tóthovci i Kontovci, Ujlakiovci i Thurzovci. Stanislav Thurzo bol v rokoch 1622 – 1625 dokonca palatínom. Bol aj prvým manželom grófky Anny – Rosiny Listiusovej, ktorá však veľa lesku na címer ctihodnej thurzovskej famílie nepridala. V archívoch sú záznamy i o tom, že ju podozrievali z bosoráctva. V pamäti však ostáva jej sadizmus, keďže vraj v manželovej neprítomnosti týrala a mučila ženy i mužov a len kráľovej milosti mohla poďakovať, že ušla prísnemu trestu. Keď ani nie 50-ročný Stanislav Thurzo zomrel, spravovala tematínske majetky pre synov a potom sa vydala za Juraja Pogrányiho.
Bercsényi klamal dvojníkom
Po čase získali hrad Bercsényiovci – a opevnený Tematín prišiel náramne vhod predovšetkým najslávnejšiemu z nich – Rákocziho blízkemu spolubojovníkovi grófovi Mikulášovi. V pozoruhodných povestiach Alojza Mednyanského o slovenských hradoch z roku 1829 nechýba ani tematínsky príbeh o úteku grófa Bercsényho pred cisárskymi prenasledovateľmi. Dostal varovanie a v januári 1710 mu prichodilo dať sa rýchlo na útek. Aby prenasledovateľov zdržali, jeho priatelia na hrade prichystali cisárskym vojakom podvod. Jeden z nich sa zamaskoval za grófa a oklamaní vojaci ho hrdo doteperili až do Prešporku.
Skutočný Bercsényi sa dramaticky horami-dolami a podľa Medyanského i s pomocou zbojníkov dostal do exilu v Poľsku a neskôr v Turecku. Podistým netušil, že svoj Tematín už nikdy neuvidí. Mikulášovho dvojníka načas zabásli, ale potom verne nasledoval svojho pána do emigrácie.
Hrad začal pustnúť - našťastie, aj na Považí sa o záchranu zaujímavej hradnej lokality obetavo snažia už niekoľko rokov dobrovoľníci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
