Do zoznamu novodobých amerických atentátov pribudlo dňa 4. apríla 1968 i meno tohto nositeľa Nobelovej ceny. Dodnes je celosvetovou ikonou v boji proti rasovej segregácii a diskriminácii. Keďže prejav bol zaznamenaný, na žiadosť vdovy Corretty Kingovej odznel potom aj na Martinovom pohrebe.
Osamelý muž s puškou?
Tak ako pri atentáte na prezidenta J. F. Kennedyho v Dallase, aj v Memphise v štáte Tennessee sa ako páchateľ dostal do epicentra pozornosti osamelý muž s puškou. Na svoju obeť strieľal z domu oproti motelu Lorraine vo chvíli, keď tam King z balkóna izby číslo 306 zdravil priaznivcov. Doktora Kinga zasiahol atentátnikov náboj smrteľne. Preletel mu cez hrdlo, miechu a uviazol v ramene. Aj keď sa lekári pokúsili zachrániť slávnemu Američanovi život, hodinu po atentáte ťažkému poraneniu podľahol.
Podľa odtlačkov prstov na vražednej zbrani začala polícia pátrať po Jamesovi Earlovi Rayovi. Údajný páchateľ atentátu úspešne niekoľko týždňov vyšetrovateľom unikal. Napokon ho o dva mesiace zadržali na letisku Heathrow v Londýne. Podľa viacerých predpokladov mal vraj s falošným kanadským pasom namierené na africký kontinent, kde sa chcel ukryť. Ray bol obvinený z atentátu, ku ktorému sa neskôr priznal a odsúdili ho na 99 rokov väzenia. Za pokus o útek z basy mu pridali rok navyše – zo zamrežovanej storočnice si však odsedel iba tri desaťročia a vo väzení zomrel. Ray opakovane svoje priznanie odvolal či potvrdil, preto ho obklopuje mýtus o nevine. Je zaujímavé, že jeho žiadosť o obnovenie procesu podporil po návšteve Raya vo väzení aj syn M. L. Kinga Dexter.
Prečo bol King terčom?
Vražda v Memphise vyvolala nielen v USA ale aj inde vo svete búrku rozhorčenia. Tešil sa sympatiám miliónov ľudí – po vzore Gándhího zvolil totiž M. L. King na ceste v obrane ľudských práv s cieľom odstrániť rasovú segregáciu a diskrimináciu rôzne formy nenásilia v podobe občianskej neposlušnosti.
Rodák z mesta Atlanta v južanskom štáte Georgia, kde prišiel v roku 1929 na svet ako dieťa baptistického pastora Martina Luthera Kinga seniora, poznal z tohto prostredia od mladosti prípady diskriminácie Afroameričanov. Vynikajúci študent, ktorý sa rozhodol nasledovať pastorský príklad svojho otca, však volil nové formy boja proti rasovej intolerancii. Na celom svete mal ohlas hlavne bojkot autobusov, ktorým v rokoch 1955 – 1956 až 382 dní prejavili čierni obyvatelia mesta Montgomery v štáte Alabama, kde King pôsobil, svoj protest so segregáciou pasažierov v mestskej doprave. Mávali vzadu v autobusoch vyčlenené miesta - odvážna dáma Rosa Parksová však odmietla uvoľniť pozíciu v „zakázanej“ zóne spolucestujúcemu belochovi a zasiahla polícia. Po úspešnom bojkote bolo vyčleňovanie miest pre bielych a čiernych zrušené. Úspech mali i ďalšie Kingom vedené či podporované podujatia, najmä veľký pochod na Washington v roku 1963. Počas neho predniesol King aj známy prejav. Povedal v ňom, že sníva o dobe, kedy si v štáte Georgia sadnú synovia bývalých otrokov a otrokárov k stolu bratstva. Kingovým prostredníctvom sa problém rasovej segregácie zviditeľnil globálne. V roku 1963 ho v prestížnom časopise Time vyhlásili za Muža roka, o rok neskôr dostal 35–ročný King ako najmladší laureát Nobelovu cenu mieru.
Boli to aktivity, ktoré vyvolávali aj odpor a viaceré pokusy o atentáty, bol väznený, podozrievaný z ľavičiarstva, náklonnosti ku komunizmu, zaujímala sa o neho FBI, šírili o ňom rôzne fámy a ohovárania.
Od atentátu v Tennessee uplynulo už 43 rokov. Dodnes nie je dokázané, že vrahom Martina Luthera Kinga bol skutočne James Earl Ray a mnohí čakajú na otvorenie tajomstiev archívov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
