Tí, ktorí (dobre) študovali fyziku, by sa ale možno rozpamätali, že spomenuté krstné mená má aj významný dánsky chemik a fyzik, po ktorom je nazvaná staršia jednotka intenzity magnetického poľa. Tou jednotkou je oersted.
Učil sa doma i u otca
Hans Christian Oersted sa narodil 14. augusta 1777 v Rudkobingu. Keďže v tomto mestečku nebola žiadna škola, rodičia ho dali na výchovu do rodiny nemeckého výrobcu parochní, kde sa naučil čítať a písať. Spolu s bratom sa vzdelával aj doma. Od svojho otca, ktorý bol lekárnikom, získal solídne základy chémie.
Študoval farmaceutiku
V roku 1794 (niekde sa uvádza 1793) odišiel Hans Christian do Kodane a zapísal sa na tamojšiu univerzitu. Štúdium farmaceutiky ukončil v roku 1797 a o dva roky získal doktorát za prácu, v ktorej podal novú teóriu alkalických (zásaditých) látok. Svoju pracovnú kariéru začal ako prednášateľ farmaceutiky na kodanskej univerzite.
Cestoval po Európe
V roku 1801 získal Oersted štipendium, ktoré mu umožnilo tri roky cestovať po Európe. Na svojej ceste vyhľadával najznámejšie filozofické a vedecké osobnosti tej doby. Oersted si hneď všimol, že vo vedeckých kruhoch panovalo nadšenie z objavu A. Voltu, ktorý zostrojil prvú funkčnú batériu. Oerstedov záujem o túto novinku pramenil aj z jeho ambície dostať miesto profesora na svojej univerzite.
Žiadosť zamietli
V roku 1803 však bola jeho žiadosť o toto miesto zamietnutá, pretože bolo zrejmé, že je viac chemikom či farmaceutom ako fyzikom. Oersted však naďalej experimentoval a publikoval odborné články z chémie i fyziky. Jeho geniálna analýza tzv. Chladniho akustických obrazcov mu nakoniec, v roku 1806, zabezpečila miesto mimoriadneho profesora fyziky.
Jednota elektriny a magnetizmu
Oersted publikoval prácu o identickej podstate magnetizmu a elektriny, a tak bol vlastne predurčený na objavenie elektromagnetizmu. Podľa Oersteda to bolo aj v súlade s ideami veľké filozofa I. Kanta (ktorého Oersted obdivoval) o jednote prírody a o tom, že medzi prírodnými javmi existujú hlboké súvislosti.
Zásadný experiment
V apríli roku 1820 počas experimentovania v rámci jednej prednášky svojim študentom si Oersted všimol, že strelka kompasu sa vychýlila vždy, keď vodičom nad ňou pretekal elektrický prúd. Oersted bol týmto javom prekvapený a začal ho starostlivo, v prítomnosti kolegov a štu〜dentov, opakovať. Výsledky svojich pozorovaní zhrnul do štvorstránkového latinsky napísaného článku, ktorý 21. júla 1820 rozoslal vedcom, univerzitám a učeným spoločnostiam v celej Európe.
Zrod elektromagnetizmu
V článku podrobne uvádzal, ako závisí výchylka kompasovej strelky na intenzite a smere prúdu vo vodiči a na jej polohe voči vodiču. Dopad Oerstedovho objavu, ktorým sa vlastne zrodil elektromagnetizmus ako samostatná disciplína, na vedecký svet bol enormný. V priebehu siedmich rokov od Oerstedovho objavu publikovalo svoje názory a výsledky svojich experimentov v tejto oblasti vyše sto vedcov.
Dostával pocty
Oersted, ktorý mal v čase svojho revolučného objavu 43 rokov, bol zahrnutý poctami: napríklad britská Royal Society mu udelila prestížnu Copleyovu medailu a od Francúzskej akadémie dostal cenu s odmenou 3 000 zlatých frankov. V roku 1825 prispel Oersted výrazne k pokroku v oblasti chémie, keď ako vôbec prvý pripravil čistý hliník. V roku 1829 založil Oersted Polytechnický inštitút, v ktorom sa stal prvým riaditeľom a z ktorého sa vyvinula dnešná Dánska technická univerzita.
Bol aj básnikom a spisovateľom
Málo je známe to, že Oersted bol aj básnikom a spisovateľom. Krátko pred svojou smrťou zaslal na publikovanie súbor svojich článkov pod názvom Duša v prírode, v ktorom predstavil svoju životnú filozofiu. Hans Christian Oersted zomrel 9. marca 1851 v Kodani, kde je aj pochovaný. Mimochodom, dvaja pravdepodobne najznámejší Dáni s krstnými menami Hans Christian – teda Oersted a Andersen – boli dobrí priatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
