Vavrínový veniec bol najvyššou poctou pre básnikov a vojvodcov

Hlavy antických spisovateľov, filozofov, vládcov, víťazov starovekých olympijských hier dekorovali vavrínovými vencami.

Tak ich poznávame z obrazov, búst a sôch. Tieto vence boli vyznamenaním, nepísaným diplomom s celoštátnou platnosťou, niečo ako súčasná štátna cena, vzbudzovali úctu voči jeho držiteľovi, ktorý požíval všeobecnú vážnosť. Zelený vavrínový veniec má tiež súčasný štátny znak Grécka.

Odkiaľ pochádzal zvyk dekorovať hlavy vavrínovými vencami a prečo to boli práve vavrínové? O pôvode a prednostiach vavrínových listov, ktoré poznáme ako bobkové a používame ako korenie, sa dozvedáme z diela Giovanniho Boccaccia.

Boccaccio a Dante

Významným prozaikom a básnikom obdobia talianskej renesancie bol Giovanni Boccaccio (16.6.1 313 – 21.12.1 375), narodený vo Florencii, známy najmä dielom Dekameron, Život Danteho, Filocolo, Verše. Zachovalo sa viac jeho portrétov, kde má na hlave vavrínový veniec a ten má aj na soche. Jeho prózy i verše, napísané v 14. storočí, môže čítať súčasný čitateľ bez problémov.
A práve v „Živote Danteho“, diele menšieho rozsahu o rozsiahlej tvorbe a živote predstaviteľa renesančného humanizmu, akým bol básnik Dante Alighieri (1265 – 1321), ktorý sa stal nesmrteľným autorom vďaka Božskej komédii, venuje Boccaccio jednu kapitolu poézii a básnikom. Vyzdvihuje význam poézie, a tým aj básnikov, ktorým ako „jediným zo všetkých učených ľudí dostalo sa cti, že im udeľovali vavrínový veniec.“ Aj Dante má na portrétoch a sochách na hlave vavrínový veniec.

V čom mali Gréci prvenstvo

V diele Život Danteho v stati „ O vavríne, udeľovanom básnikom“ Boccaccio píše, že Gréci boli prví, ktorí si získali slávu a úctu spomedzi všetkých národov a aby ich štát „rovno kráčal a pevne stál na svojich nohách“, vydali a zachovávali nariadenia o trestaní a odmeňovaní zaslúžilých. „Zo všetkých odmien najpoprednejšia odmena pre tých, čo konali dobre, bolo so súhlasom pospolitosti verejné korunovanie vavrínovým vencom básnikov - tých, čo prorokovali o veciach božských, ako aj vojvodcov - tých, čo sa pousilovali o zachovanie a zveľadenie vecí ľudských.“

Vavrínový veniec z olivy

Vavrínový veniec bol jedinou, ale veľkou odmenou pre víťazov olympijských hier (vznikli v roku 776 pr. Kr. na počesť boha Dia) a jeho držiteľ sa stal v Grécku - vyjadrené v súčasnom jazyku – uznávanou celebritou. Po troch víťazstvách mal nárok na vlastnú sochu. Vavrínový veniec, ktorý dostal olympijský víťaz, nebol z vavrínových listov, ale z vetvičiek posvätnej olivy, ktorú údajne zasadil Herakles, ktorý bol aj zakladateľom olympijských hier.
Boccaccio zdôrazňuje, že udeľovanie vavrínového venca a korunovanie bolo vynálezom Grékov a prevzali ho Latinovia, keď sa meno Rimanov rozšírilo po celom svete.

Romantická mytológia

Od Boccaccia sa dozvedáme, že pôvod zvyku korunovať vavrínom je v mytológii - v ochrancovi básnikov, prvom autorovi i víťazovi, ktorým bol boh svetla Apollon Foibos s gitarou a striebornými šípmi a v tragickom príbehu krásnej nymfy Dafne.
Aký je mytologický príbeh? Do Dafne sa Apollon zaľúbil po tom, ako ho postrelil Eros, s ktorým sa pohádal, šípom, vyvolávajúcim lásku. Dafne ale naschvál Eros prebodol srdce šípom, ubíjajúcim lásku. Preto Dafne pred Apollonom unikala, až vyčerpaná poprosila svojho otca - riečneho boha Peneia, aby ju oslobodil od jej podoby, ktorá jej spôsobuje utrpenie a prosila Zem, aby ju pohltila. V okamihu sa zmenila na zelený strom. Apollon ho pomenoval vavrínom a vyslovil želanie, aby navždy zostal zelený, nikdy nezvädol a aby veniec z jeho listov zdobil jeho hlavu, gitaru i tuľajku so šípmi.

Skutočná realita

Mytológia mohla byť príkladom, podľa ktorého sa dá postupovať v reálnych podmienkach. Ak si Apollon ako prvý ovenčil svoje triumfy vavrínom, prečo by tak neurobili aj starovekí mudrci pre svojich básnikov a vojvodcov. Určite pritom zohľadnili aj rady tých, ktorí poznali vlastnosti drevín. U vavrínu to boli okrem iných tri najdôležitejšie: nikdy nestrácal zeleň ani lístie, nikdy sa nestalo, žeby blesk zasiahol vavrín a jeho pozitívna a zriedkavá vlastnosť je jeho vôňa. Taký veniec – vyznamenanie nikdy nezvädlo a nestratilo vôňu.
Tieto tri vlastnosti podľa starovekých mudrcov zodpovedajú mohutným dielam básnikov a víťazných vojvodcov. Aj Dante, aj Boccaccio túžili po takej pocte, aby ich korunovali vavrínovým vencom, čo sa im splnilo. A to, že vavrín je v štátnom znaku Grécka, je dôkazom toho, aký bol dôležitý a aký význam mu pripisovali.

Giovanni Boccaccio
Ako svedčí vavrínový veniec na jeho hlave, dostalo sa mu verejného uznania. Foto: internet