Vysánkované ikony

Sportnet|27. júl 2011 o 00:00

Až je to divné a nepolapiteľné, že čím viac sa slovenský hokej zabára do bahna problémov, tým väčšmi sa naskytá dôvod na slávnostné besiedky.

Teraz nemáme na mysli ani tak organizovanie majstrovstiev sveta ako skôr návštevy Stanleyho pohára na Slovensku. Uplynulý víkend zavítal k nám šiesty raz. Odštartoval to Jiří Bicek, keď trofej mohli uvidieť Košičania v roku 2003. O rok neskôr sa vytešovali zase Liptáci zásluhou Martina Cibáka. Po štvorročnej odmlke ošiaľ dotýkania sa pohára prebudil Tomáš Kopecký v Trenčíne. Pred dvoma rokmi nadviazal naňho Miroslav Šatan v Topoľčanoch. Vlani štafetu prevzala dvojica Marián Hossa – Tomáš Kopecký a naposledy sa epicentrom osláv stalo znovu mesto pod hradom Matúša Čáka zásluhou Zdena Cháru.

Keď sa to tak vezme, tak z hokejových bášt je na tom najhoršie Bratislava, Banská Bystrica či Poprad. Ale o to nejde, kam sa tento grál dostane. Podstatné je, že pri všetkých tých ódach a chválospevoch sa zabúda na nevýraznú prózu, ktorú píše tento šport u nás. Všetka česť jednotlivcom, ktorí za morom kraľujú, ale oni sami chmúrne mračná neodoženú a situáciu nespasia. Lebo o pár rokov sa môže stať nielen to, že Stanleyho pohár uvidíme už len na fotografiách, prípadne za ním vycestujeme do Česka, ale bude vôbec zázrakom, ak ktorýsi hokejista urobí dieru do sveta v NHL. Preto treba burcovať odhodlanie a prebúdzať záujem mlade, ako to urobil bostonský kapitán, keď zavítal do liahne Dukly. Lebo živé príklady sú najlepším motivátorom. Škoda len, že tieto aktivity málo zúročujeme aspoň na poukázanie boľačiek (škriepky medzi samosprávami a klubmi, ako sa to deje v Trenčíne, finančná mizéria, absencia ľadových plôch a nedostatok nadaných chlapcov, ktorých limitujú ekonomické možnosti ich rodičov). Lebo podobné parády zase len vyhovujú tým, ktorí sa radi usmievajú do fotoobjektívov a kamier, ale nemajú ochotu pohnúť čo len prstom, aby sa pre pozdvihnutie hokeja čosi konkrétne urobilo.

Je preto namieste, aby sa iniciatívy vo výraznejšom meradle chopili osobnosti, ikony, ktoré máme a nie je ich už veľa. Majú skúsenosti, prehľad, vedia, ako to chodí vo svete. Čo je dôležité, pasovali sa úspešne i s problémami, ktoré kvária ich nasledovníkov. Lenže problém je v tom, že na Slovensku sú zabetónované štruktúry a kvázi autority, ktoré rozhodujú. V ich myslení už dávnejšie nastal skrat, degradácia, úpadok. Prichádza čas, aby sa svojich pozícií vzdali a bez prieťahov uvoľnili fleky energickým nástupcom, ktorí ešte majú chuť a záujem. Lebo ak to bude trvať dlho, rezignácia neobíde ani momentálne slávnych a obletovaných, keď skončia kariéru. Aj ich ochota pomôcť nemôže byť donekonečna bombardovaná prevahou neprítomných pohľadov.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Vysánkované ikony