Stručne priblížme základné fakty o poslednej vesmírnej misii amerických raketoplánov.
Posledný let STS-135
Raketoplán Atlantis odštartoval na misiu STS-135, teda na 135. a súčasne posledný let raketoplánov, v piatok 8 júla (aj keď v jednej oficiálnej tlačovej správe NSA sa uvádza, že to bolo v pondelok 8. júla). Išlo o 33. let raketoplánu Atlantis a o 37. misiu raketoplánov k medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Štvorčlennej posádke misie STS-135 velil Chris Ferguson, pre ktorého to bol už tretí vesmírny let. Pilotom bol Doug Hurley, ktorý sa do vesmíru pozrel po druhý raz, ďalšími členmi posádky boli Sandra Magnusová (tretí let) a Rex Wallheim (tretí let).
Logistický modul Raffaello
Jednou z hlavných úloh posledného letu raketoplánov bolo dopraviť na stanicu viacúčelový logistický modul Raffaello. Tento modul priviezol na stanicu 4 263 kg náhradných dielov a zariadení, ako aj potraviny s celkovou hmotnosťou 1 214 kg. Tieto zásoby by mali postačovať na ďalší rok činnosti stanice.
Robotické tankovanie paliva
Atlantis priviezol na ISS aj komponenty experimentu RRM (Robotic Refueling Mission, čiže robotická tankovacia misia), ktorého cieľom je testovať zariadenia budúceho systému na automatické dopĺňanie paliva do družíc priamo na obežnej dráhe. V tejto súvislosti možno spomenúť, že práve vyčerpanie zásob paliva vedie niekedy k ukončeniu aktívnej činnosti družice (tá už stratí schopnosť korigovať svoju orientáciu či dráhu), a preto vesmírne agentúry mnohých krajín považujú vývoj takéhoto systému doplňovania paliva za veľmi užitočný krok.
Do vesmíru aj iPhone
Raketoplán dopravil po prvý raz do vesmíru aj inteligentný telefón iPhone, pre ktorý spoločnosť Odyssey Space Research vyvinula špeciálnu aplikáciu (pre takéto aplikácie sa vžilo označenie app), ktorá astronautom pomôže pri ich vedeckých výskumoch. Na palube Atlantisu bolo aj mnoho „ďalších suvenírov“, a to napríklad 500 nášiviek s mottom misie STS-135 a 800 malých amerických vlajok (tie budú po návrate na Zem rozdané pri rôznych príležitostiach).
Naspäť na Zem priviezol modul Raffaello, ktorý je dlhý 640 cm a má priemer 457 cm, okolo 2 585 kilogramov rôznych nepotrebných „vecí“ z ISS.
Atlantis začal v roku 1985
Atlantis bol posledným aktívnym raketoplánom. Stavba tohto raketoplánu, oficiálne označeného OV-104 (Orbiter Vehicle – 104) začala koncom marca 1980, z montážnej haly v kalifornskom Palmdale vyroloval tento raketoplán v marci 1985. Na svoj prvý let, označený STS-51J (neskôr sa značenie letov zmenilo tak, že číslo misie je súčasne poradovým číslom letu raketoplánov), odštartoval tento raketoplán 3. októbra 1985. (išlo o let, ktorý si objednalo americké ministerstvo obrany).
Vyniesol planetárne sondy
V roku 1989 bol Atlantis prvým raketoplánom, ktorý do vesmíru vyniesol medziplanetárnu sondu (sondu Magellan, určenú na prieskum Venuše). V tom istom roku vyniesol Atlantis druhú medziplanetárnu sondu (Galileo, na prieskum Jupitera). Aj prvé spojenie amerického raketoplánu s ruskou stanicou Mir uskutočnil Atlantis (v roku 1995). Raketoplán Atlantis bol použitý aj na poslednú servisnú misiu k Hubbleovmu vesmírnemu teleskopu, ktorá sa uskutočnila v máji 2009.
Šesť raketoplánov
Možno ešte dodať, že celkovo bolo postavených šesť raketoplánov, pričom prvý (OV-101 Enterprise) nebol určený na lety do vesmíru, ale len na skúšky kĺzavého letu a pristávania. Ďalšími raketoplánmi boli Columbia (OV-102), Challenger (OV-099), Discovery (OV-103), Atlantis (OV-104) a Endeavour (OV-105). Vôbec prvý vesmírny let vykonal raketoplán Columbia, ktorý do vesmíru po prvý raz odštartoval 12. apríla 1981 (na 20. výročie Gagarinovho letu do vesmíru).
Dva havarovali
Raketoplán Endeavour bol postavený ako náhrada za Challenger, ktorý sa rozpadol 73 sekúnd po štarte v roku 1986. Raketoplán Columbia sa rozpadol počas návratu z vesmírnej misie v roku 2003. Pri týchto dvoch katastrofách zahynulo celkovo 14 astronautov. Na palubách raketoplánov do vesmíru letelo 355 ľudí z 16 krajín, ale niektorí leteli viac ráz, takže dokopy vykonali 852 letov do vesmíru.
1 331 dní vo vesmíre
Počas svojich 135 letov vykonali raketoplány 21 158 obletov okolo našej matičky Zeme, pričom vo vesmíre strávili vyše 1 331 dní, čiže viac ako tri a pol roka. Raketoplány sa 9 ráz spojili s ruskou vesmírnou stanicou Mir a 37 ráz zakotvili pri medzinárodnej stanici ISS. Celý program vesmírnych letov s využitím raketoplánov stál amerických daňových poplatníkov okolo 196 miliárd dolárov. V tomto roku stála každá misia raketoplánov okolo 450 miliónov dolárov. Kde teda skončia už nepotrebné raketoplány Discovery, Endeavour a Atlantis?
Uvidíte ich v múzeách
Testovací raketoplán Enterprise, ktorý bol doteraz v Steven F. Udvar-Hazy Center, (patrí pod známe National and Space Museum vo Washingtone) bude premiestnený do Sea, Air & Space Museum (Námorné, letecké a vesmírne múzeum), umiestnenom na vyradenej lietadlovej lodi Intrepid v New Yorku. Spomenuté centrum dostane miesto neho raketoplán Discovery. Raketoplán Endeavour bude ozdobou California Science Center v Los Angeles, no a raketoplán Atlantis bude vystavený v návštevníckom centre Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
