O svojom hereckom talente už stihla presvedčiť verejnosť nielen vo filme Účastníci zájazdu. Dcéra hercov Evelíny Steimarovej a Bolka Polívku má toho na svojom konte oveľa viac, no dodnes tvrdí, že na trému jej zaberá najviac nasledovné – stáť na javisku či pred kamerou spolu s otcom.
Milá dievčina, ktorá na konzervatóriu navštevovala katedru nonverbálneho divadla a študovala napríklad aj v Paríži na Medzinárodnej škole pohybového divadla Jacqua Lecoqa, totiž netají skutočnosť, že jej najväčšou inšpiráciou je „tatínek“.
Na javisku sa po jeho boku cíti bezpečne
Mnoho spoločného s ním má nielen na prvý pohľad. Vraj jej ani neprekáža, keď sa jej trošku pokúša „kibicovať“ v pracovnej oblasti.
„Občas, samozrejme, má poznámky a pripomienky. Ale on to vie milo podať, lebo sám veľmi dobre pozná svoju márnomyseľnosť. Vie, ako na to, čo mi môže povedať a čo už nie a akým spôsobom. Takže mi to vyhovuje. Vždy som si myslela, že keď s ním budem hrať, budem strašne nervózna. Som nervózna, keď mám premiéru a on v tom titule neúčinkuje. Ale keď sme na javisku spolu, je to úplne opačne. Cítim sa bezpečne, pretože viem, že sa nemôže nič stať,“ priznáva sympatická tridsiatnička, ktorá rozhodne patrí k výrazným hereckým talentom mladej generácie v Česku.
„Vnímam to tak, že mojou najväčšou inšpiráciou je 'tatínek ' a mám pocit, že sa snažím pokračovať v tom, čo robí on. Hľadať v tom ale svoje vlastné cesty. Nebaví ma veľmi divadlo, kde herci chodia a hovoria v normálnych situáciách, akoby to bol film. Mňa na divadle baví experimentovať a hľadať nové možnosti.“
Obaja majú radi ľudí
S otcom má vraj okrem výzoru spoločnú napríklad aj priateľskosť. „Asi mám po ňom vo všeobecnosti veľmi rada ľudí. Tatko je strašne vtipný i v súkromí... Samozrejme má niekedy útlm, alebo úplne normálnu chvíľku, ale inak sa spolu vždy veľmi dobre zabávame.“
Zároveň však herečka priznáva, že nie vo všetkom sú si podobní. Sama má napríklad, na rozdiel od neho, prekvapivo menší problém s komunikáciou. Nerada preto poskytuje rozhovory.
„Práve s tým slovom, ako ste si mohli všimnúť, mám trošku problém. Baví ma, keď slovo zaujíma akoby až posledné miesto. V divadle i v živote sa skôr snažím hľadať možnosti, ako nájsť situáciu, v ktorej by slovo nemuselo byť nevyhnutne prítomné. Ale na druhej strane vôbec nemám rada pantomímu, v ktorej je úplne zakázané hovoriť. Úplné extrémy až nie. Baví ma skôr možnosť medzinárodnej platnosti vecí, keď má divadlo podobnú funkciu ako hudba, alebo ako výtvarné umenie a každý mu rozumie,“ dodáva talentovaná mladá žena, ktorá inklinuje k akrobacii, istý čas hrala intenzívne na flaute a rada fotografuje.
Úsmevnosť a neha
Ak by si mala vybrať vysnívaný projekt, bolo by to čosi v nasledovnom duchu: „Sú to črepiny snov, čo by človek chcel urobiť a prečo. Hlavne mi ide o úsmevnosť a nežnosť. Mám veľa nápadov a ťažko sa človek rozhoduje čím začať a čo je práve najdôležitejšie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
