Žije v Košiciach, pochádza z obce Drienovec pri Moldave nad Bodvou a pracuje ako security manažér. Ako kickboxer získal už asi všetky možné tituly, okrem majstra sveta, čo už však onedlho nemusí byť pravda. Osud sa však so sympatickým mužom nijako nemaznal. Pred rokmi mu po vážnej nehode chceli lekári amputovať nohu, dnes i vďaka nej vyhráva jeden šampionát za druhým.
Prezývka "Doky" mu vraj prischla preto, lebo ako dieťa chorľavel, v ambulanciách zdravotníckych zariadení bol takmer ako doma. A tak nečudo, že túžil byť lekárom. Neskôr, už ako študent strednej školy si plánoval aj hereckú dráhu. Nehoda, na ktorú však už nechcel veľmi detailne spomínať, ale zmarila i tento sen.
Za kariéru vďačí van Dammovi
"Ako som sa ku kickboxu dostal? Teraz mi to už pripadá trochu smiešne, ale vďaka slávnemu Jeanovi Claudeovi van Dammovi. Ako 14- či 15-ročný som sa naučil taký rázštep, ako robil on, chcel som sa vtedy aj zapísať na karate. Dlhé roky som hrával i futbal za Moldavu. Mojou túžbou ako kickboxera bolo vyhrať majstrovstvá Slovenska, hovoril som si, aké by to bolo skvelé," spomína "Doky" a hrdo vyhlasuje: "Teraz už môžem povedať, že v športovej kariére sa mi podarilo získať viac úspechov ako môj idol van Damme. On bol totiž 'iba' majster Európy a potom išiel do filmovej brandže. Učarovala mi atmosféra súťaží, deň a najmä noc predtým, keď sa na ne pripravujeme. V tejto súvislosti nechápem napríklad našich futbalistov, keď oslavujú, že sa zachránili. Nepovažujem to za športové. Nehovoriac o tom, aké dostávajú neskutočné peniaze. Dosť ma to zarmucuje. Na súťaže predsa nechodíme prehrávať, ale naopak, víťaziť."
Noha kratšia o tri centimetre
Jedným z asi najčiernejších dní šampióna bol, keď sa stal účastníkom vážnej dopravnej nehody. Bolo to v roku 1997 a on sa stal prvý raz majstrom Slovenska. Zrazilo ho auto, utrpel také zranenia, že jeho život doslova visel na vlásku.
"Tri nasledujúce roky som bol úplne mimo, chceli mi odrezať nohu, rok som sa ju vtedy ani neodvážil položiť na zem. Deväť týždňov bola v sadre. Keď mi ju dali dole, videl som, že noha je vo veľmi zlom stave. Nasadili mi na ňu vonkajší kovový fixátor, bola na ôsmich miestach predierkovaná a spevnená tyčami. Prišiel za mnou doktor, dal mi do ruky montážny kľúč číslo desať a povedal, že si mám fixátor uťahovať. V nohe mi totiž chýbali nejaké kosti, operovali ju sedemkrát a bola o tri centimetre kratšia. Tak som teda uťahoval každý deň asi po milimetri. Chvíľami to však bolelo až tak, že som si to už nemohol robiť sám. Fixátor som mal nasadený sedem mesiacov, nuž a potom bolo treba znovu sa naučiť chodiť."
Nebolo to jednoduché. V Moldave však vtedy začali práve organizovať polmaratón. Prvý ročník Laci ešte nemohol odbehnúť, lebo už po dlhšej chôdzi mu noha hrozne opúchala. Ako športovec a bojovník si však dal za cieľ, že ďalší polmaratón už zabehne. A to aj napriek "dobrým" radám odborníkov, aby zabudol na šport a radšej sa naučil hrať šachy...
"Naučil som sa aj to, keď som však potom prišiel do nemocnice a predstavil sa ako vicemajster sveta, lekár tomu nechcel veriť, vravel, že to neexistuje. Nuž, a polmaratón v Moldave teraz behám každý rok na počesť tej mojej nohy. Celá rodina bola po tej nehode na tom možno psychicky ešte horšie ako ja sám. A v roku 2001 som bol už opäť majstrom Slovenska. Začiatky to boli ťažké, prvý zápas som hrozne prehral, bál som sa totiž o nohu, čo i len s ňou kopnúť. Predtým som na nej iba postával, ale potom som otočil postoj a teraz vďaka práve tej nohe vyhrávam súťaže," zdôraznil Ladislav.
Sedem majstrovstiev sveta
V Moldave nad Bodvou má vlastný klub - DOKY kickboxing team. Súťaží však za Steel Trans Košice.
Od roku 1995 má aj trénerský kurz, urobil si ho ako jeden z prvých na Slovensku. Mnohí, čo k nemu vtedy prechádzali, boli karatisti, nuž a vtedy nemali veľmi dobrú techniku. "Môžem sa pochváliť, že ja som čistý kickboxer, čo ma dosť teší. Kickbox sa nezakladá až tak na duševných hodnotách ako iné bojové umenia. Je to šport, ale najmä obrovská drina. Vznikol v Amerike. Zo starých hercov, ktorých môžeme vidieť na televíznych obrazovkách, s ním začínali napríklad Cynthia Rothrock či Don 'The Dragon' Wilson. Tiež chodia na svetové súťaže, osobne som sa tam s nimi stretol, porozprával, popíjal kávu. Bol som na siedmich majstrovstvách sveta, trikrát na majstrovstvách Európy," hovorí Laci, minuloročný trojnásobný majster Slovenska, ktorý vlani i teraz vyhral doma všetko, čo sa dalo. Od slovenských pohárov až po medzinárodný turnaj Slovak open. Tam získal zlato vo svojej aj vo vyššej hmotnostnej kategórii.
Bojuje v šťastných nohaviciach
Väčšina športovcov má alebo si aj nosí so sebou na súťaže rôzne amulety či iné drobnosti pre šťastie. Výnimkou nie je ani L. "Doky" Tóth. Nie sú to však žiadne kamienky, krížiky ani figúrky. Možno aj preto je už 15 rokov na vrchole.
"Mám jedny nohavice, v ktorých celý život súťažím. Už sa takmer rozpadávajú, stále ich treba opravovať, šiť. Neboli kúpené, ale ušité na mieru jednou tetou. V reprezentácii sa mi už chceli aj poskladať na nové, že mi ich aj kúpia. Robia si žarty, že aha, zas je tu 'Doky' so svojimi smiešnymi nohavicami. Nemienim ich však vymeniť za žiadne iné. Na tréningy ich nepoužívam, treba ich šetriť a myslím si, že spolu aj dožijeme koniec mojej súťažnej kariéry. Nezavesím však tento šport na klinec, chcel by som robiť reprezentačného trénera, respektíve pracovať vo výkonnom výbore."
Okrem iných úspechov má "Doky" zo Svetových pohárov v tomto roku na konte dve druhé a rovnaký počet tretích miest. Nedávno úspešne obhájil a stal sa dvojnásobným majstrom Slovenska. Titul si dokonca vybojoval so zlomeným palcom na troch miestach na nohe. Navyše, takto hendikepovaný dokonca zabehol spomínaný polmaratón v Moldave nad Bodvou. Koncom októbra pocestuje na majstrovstvá sveta do Skopje v Macedónsku, kde bude reprezentovať našu krajinu. Azda sa mu tam podarí konečne získať vytúžený titul majstra sveta, jediný, čo mu zatiaľ chýba v neuveriteľnej zbierke úspechov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
