j (napríklad počítač) "inteligentný" alebo nie. Kód Enigmy významnou mierou pomohol rozlúštiť a spomenutý test navrhol významný britský matematik, logik, kryptoanalytik a zakladateľ modernej informatiky, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Je ním Alan Turing.
Počatý v Indii, narodený v Londýne
Alan Mathison Turing sa síce narodil v Londýne (23. júna 1912), ale počatý bol v Indii, kde jeho otec slúžil ako úradník britskej správy. Krátko po Alanovom narodení sa jeho rodičia vrátili do Indie a ich syna vychovávali vychovávateľky a príbuzní. Už v detskom veku bolo u Turinga badať nadanie a veľkú schopnosť učiť sa. Traduje sa, že sa v priebehu troch týždňov sám naučil čítať.
Neobľuboval humanitné disciplíny
Ako 14-ročný začal študovať na strednej škole v Sherborne, pričom jeho túžba po prírodovedeckom vzdelaní narážala na neprajnosť jeho učiteľov, ktorí za základ vzdelania považovali humanitné disciplíny. Celkový Alanov prospech preto nebol taký dobrý, aby mohol študovať na špičkovom Trinity College v Cambridgei, ale musel sa uspokojiť s "druhotriednym" King´s College. Na tomto college (je to v podstate niečo ako naša fakulta) študoval Turing v rokoch 1931 až 1934 matematiku.
Základ modernej informatiky
Za najväčší Turingov vedecký prínos sa považuje jeho článok z roku 1936, v ktorom zaviedol teoretický model všeobecného počítacieho stroja, ktorý sa neskôr stal jedným zo základov modernej informatiky (tento stroj je dnes známy pod názvom Turingov stroj). V rokoch 1937 a 1938 študoval Turing na univerzite v Princetone a získal tam doktorát. Po návrate do Cambridgeu v roku 1939 navštevoval prednášky L. Wittgensteina o základoch matematiky.
Rozlúskol tajomnú Enigmu
Veľké, ale verejnosti dlho neznáme zásluhy si Turing získal v období druhej svetovej vojny, keď bol jedným z najdôležitejších vedcov, ktorí v Bletchley Park lúštili šifrované nemecké správy, kódované strojom Enigma. O ňom Nemci predpokladali, že jeho kódovanie je "neprelomiteľné". Úsilie veľkej skupiny vedcov bolo napokon úspešné, a tak Angličania mohli úspešne dešifrovať nemecké rádiové správy a dozvedieť sa tak o chystaných operáciách hitlerovskej vojnovej mašinérie. Turing však nebol nijako verejne ocenený a o svojej tajnej práci až do 70. rokov minulého storočia ani nemohol hovoriť.
Vývoj počítacieho stroja
V rokoch 1945 až 1948 pracoval Turing v National Physical Laboratory v Teddingtone, kde sa podieľal na vývoji stroja ACE (Automatic Computing Engine, čiže automatický počítací stroj). Názov tohto počítača je odvodený od názvu Analytical Engine, čo bol "analytický stroj", navrhnutý matematikom Ch. Babbageom (toho sme už v tomto seriáli predstavili), ktorého Turing celý život obdivoval. Od roku 1948 pôsobil Turing na univerzite v Manchestri a v roku 1949 sa tam stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Tam pracoval na vývoji softvéru pre jeden z prvých "skutočných" počítačov, počítač Manchester Mark I.
Stroj či človek?
Turing je autorom idey po ňom pomenovaného testu, ktorý slúži na rozhodovanie, či má stroj porovnateľnú inteligenciu s človekom. Podstatou Turingovho testu je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup (napríklad jeho odpovede na otázky) odlíšiť od výstupu človeka. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Turing na matematických problémoch biológie.
Bol homosexuálom, musel sa liečiť
O Turingovom osobnom živote sa vie len veľmi málo. V roku 1952 sa však polícia dozvedela o jeho homosexuálnom vzťahu s 19-ročným priateľom. To však bolo v tej dobe vo Veľkej Británii trestné (až do roku 1994). Turing, ktorému bol okamžite zakázaný prístup k tajným informáciám, si mohol vybrať medzi väzením a ročnou hormonálnou liečbou (tú si vybral).
Premiér sa ospravedlnil
Alan Turing zomrel 7. júna 1954, a to na otravu kyanidom draselným, ktorým bolo napustené jablko. Oficiálne išlo o samovraždu, aj keď sa špekulovalo aj o vražde. V roku 2009 sa britský premiér G. Brown menom vlády posmrtne ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené kvôli jeho homosexualite. "Je nám to ľúto. Zaslúžili ste si niečo lepšie", napísal Brown v denníku The Daily Telegraph.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
