Zo svojho platu uhrádza hypotekárne splátky za byt, v ktorom s deťmi býva, potom sú to poplatky spojené s bývaním ako inkaso, telefón a podobne. Vrásky jej spôsobuje staré auto, ktoré si vyžaduje neustále opravy.
Každomesačné nerváčenie mal na svedomí jej bývalý manžel, ktorý nepravidelne platí alimenty. Ide o sumu približne 166 eur. „Buď nezaplatí vôbec, alebo mešká. Ale v jeho prípade to nie je nič výnimočné. Vlastne jeho prístup k povinnostiam bol vždycky vlažný, preto som sa aj rozviedla,“ hovorí Renáta.
Vraj bola stále nervózna
Spomína, ako sa za svojho exmanžela vydala pomerne mladá, ako 21-ročná. „Bol jediným a vytúženým dieťaťom svojich rodičov. Nečudo, že ho rozmaznávali. Lenže vtedy som to nevidela. Bol vtipný, šarmantný, vždy s ním bola zábava, nikdy si z ničoho nerobil ťažkú hlavu. Lenže keď po svadbe prišli každodenné starosti, všetko bolo vždy na mojich pleciach. Nebol vyslovene jeden z tých manželov, ktorí ženy bijú, či neustále pijú. Preto som s rozvodom váhala.
Pohár trpezlivosti však pretiekol, keď som zistila, že má milenky. Tvrdil mi, že na vine som ja, pretože som stále na neho kričala a bola som nervózna. Ale ako som nemala byť zlostná, keď všetky starosti boli len na mne,“ zverila sa nám Renáta.
Problém vyriešila svojsky
Po rozvode nastali peripetie s alimentmi. „Keď som mu telefonovala, že nemám peniaze, tak sa obhajoval, že zarába len 600 eur, musí platiť nejakú pôžičku, telefón a že mu takmer nič neostane,“ hovorí Renáta.
Tá svoj problém vyriešila svojsky. „Možno som bola drzá, ale obrátila som sa na svokrovcov. Priamo som im povedala, že keď svojho syna rozmaznali, nech znášajú aj následky. Pravidelne sa mi ozývajú a keď výživné od ich syna mešká, zaplatia mi oni. Dokonca mi aj pridajú alebo svojim vnukom aj kupujú to, čo treba. Aj keď tiež nemôžu vyskakovať, pretože sú dôchodcovia. Nemôžem na nich povedať zlé slovo, pretože aj chlapcom sa venujú, berú ich na výlety, keď treba postrážia ich, na bývalého muža nie je spoľahnutie,“ uzatvára svoj príbeh matka dvoch synov.
Povinnosti sa nerozdeľujú na polovicu
Ako uviedol právnik Pavol Papcun, vyživovaciu povinnosť rodičov komplexne upravuje tretia časť zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov.
Môžu sa aj dohodnúť
„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,“ upozorňuje P. Papcun. Súd vstupuje, ako sa povie, do hry, ak rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak sú spolu, ale jeden z rodičov si vyživovaciu povinnosť neplní.
„Konanie vo veciach výživného maloletých detí sa teda spravidla začína na návrh podaný niektorým z rodičov. V prípade maloletého dieťaťa sa však konanie môže začať aj bez návrhu, napríklad, ak sa súd z iných zdrojov dozvie o rozhodných skutočnostiach, je povinný takéto konanie začať aj bez návrhu, ide o takzvanú zásadu oficiality. Je potrebné uviesť, že v prípade rozvodového konania o výške vyživovacej povinnosti rodiča rozhoduje súd priamo v konaní o rozvod manželstva,“ opisuje P. Papcun.
Súd môže aj schváliť dohodu rodičov o výške výživného. „Dohoda však nesmie byť v rozpore so záujmom dieťaťa,“ upozorňuje právnik. Rodičia sú povinní rozhodnutie súdu rešpektovať, inak sa vystavujú hrozbe trestného stíhania alebo exekučnému výkonu rozhodnutia.
Alimenty nesmú spôsobiť existenčný problém
Čo sa týka výšky alimentov, súd prihliada na potreby dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča.
Neplatí teda, že rodičovské povinnosti sa rozdeľujú na polovicu. „V zmysle uvedeného teda zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností a majetkových pomerov každého z nich.
Súd preto pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliada na reálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní a podobne.
Zisťujú sa pravidelné aj nepravidelné príjmy a celková majetková situácia povinného rodiča. Ide o vlastníctvo hnuteľných vecí a nehnuteľností, peňažných vkladov, cenných papierov a podobne. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča,“ hovorí P. Papcun. Ale treba upozorniť, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Aj osobná starostlivosť
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd teda berie do úvahy aj osobnú starostlivosť.
„Osobná starostlivosť sa v tomto zmysle chápe ako určitá nemateriálna hodnota, ktorú nie je možné pri rozhodovaní o výživnom nevziať do úvahy, zákon ju kladie na roveň s peňažnou formou zabezpečenia výživy dieťaťa,“ dodáva právnik.
Erika Karasová
Za rodičov–lajdákov platí výživné štát
Ak rodič neplatí na svoje dieťa alimenty, pomôcť môže štát formou náhradného výživného. Bližšie nás o tom informovala riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi Ružena Vantrobová.
Na náhradné výživné vzniká nárok, ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ide o sumu 101,53 eura.
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti podanej na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Žiadosť podáva žiadateľ o náhradné výživné, ktorým je oprávnená osoba alebo je to zvyčajne rodič oprávnenej osoby.
K žiadosti sa prikladá:
- právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda
- potvrdenie exekútora, že exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
- potvrdenie o riadnom plnení povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou alebo potvrdenie strednej školy alebo vysokej školy o sústavnej príprave oprávnenej osoby na povolanie štúdiom,
- potvrdenie o príjme oprávnenej osoby a príjmoch osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne za posledných 6 kalendárnych mesiacov.
Úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného výživného mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola žiadosť podaná na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku. Úrad vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku a žiadateľ požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie. To platí iba vtedy, ak ide o nárok na náhradné výživné pre neplnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom. Neplatí to v prípade, ak vymáhanie z cudziny nie je možné.
Trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje úrad každých 6 kalendárnych mesiacov.
kar
Vedeli ste?
Zobrali im vodičské preukazy
Rodičia, ktorí neplatia na svoje deti alimenty, dopúšťajú sa trestného činu zanedbania povinnej výživy.
„Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V Košickom kraji evidujeme od 1. 1. do 30. 4. tohto roku 402 takýchto prípadov, v porovnaním s rovnakým obdobím minulého roka sme zaznamenali 424 prípadov. Od začiatku tohto roka až doposiaľ sme na základe poverenia vykonania exekúcie vydaného príslušným súdom zadržali v Košickom kraji 88 vodičských preukazov,“ uviedla zástupkyňa krajskej policajnej hovorkyne z Košíc Jana Mésarová.
V Prešovskom kraji v roku 2010 odobrali 51 vodičských preukazov. Za prvých päť mesiacov v tomto roku to bolo 16 vodičských preukazov. Uviedol to krajský policajný hovorca z Prešova Daniel Džobanik.
kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
