A tak počas návštevy v Komjaticiach nič netušiaceho švagra napadol a dopichal nožom na smrť. V panike od nehybného nešťastníkovho tela najprv ušiel - po chvíli sa však vrátil, mŕtveho prehľadal a zbraň mu zobral. "Pre istotu" nebožtíkovi ešte dvakrát pichol nožom do chrbta.
Čo sa v base naučíš...
Vzhľadom na vek mladistvého vraha znel rozsudok - 7 rokov väzenia. Ivan Kuzmický strávil vo väzení štyri roky a potom sa ako podmienečne prepustený dostal na slobodu. Z Leopoldova vyšiel ako úplne iný človek. Žiaľ, nie polepšený. Keď totiž dosiahol v base vek 18 rokov, preradili ho medzi dospelých väzňov do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Aj v jeho prípade sa potvrdilo: basa je pre mnohých delikventov zločineckým učilišťom. Ivan sa po návrate domov síce zamestnal v obuvníckej fabrike, ibaže vydržal pracovať iba mesiac a už začal teoretické vedomosti, získané od skúsených spoluväzňov, uplatňovať v praxi. Darilo sa mu - a vlámačky i krádeže boli úspešné najmä po tom, ako sa náhodne stretol a spriahol s leopoldovským spoluväzňom Jožom a recidivistom Milanom.
Vzniklo zlodejské trio, ktoré zdokonaľovalo svoju vykrádačskú taktiku. Sústreďovali sa hlavne na rôzne predajne potravín. Vybielili vždy predovšetkým police s alkoholom a cigaretami - nikdy samozrejme nezabudli ani na poživeň a samozrejme pokladnice. Lup potom vedno prehajdákali.
Na Orave i Morave
Ivan, Jožo a Milan boli stále bezočivejší a okruh svojich zlodejských aktivít stále rozširovali. Kradli postupne na západnom Slovensku a na ukradnutom aute podnikali lupičské výpravy aj na susednú Moravu. Vylúpených objektov pribúdalo a je len samozrejmé, že polícia začala po trúfalých zlodejoch intenzívne pátrať. Tí si naďalej smelo užívali a dovolili si výjazdy aj do turisticky atraktívnych oblastí. Jedným z takýchto cieľov bola aj Oravská priehrada. Tam sa im zapáčilo a k trojlístku sa tam pridal aj ďalší komplic, niekdajší leopoldovský spoluväzeň Jozef. Skupinku si na Orave všimla aj polícia - Ivan a Jožo však včas ušli.
Na železničnej stanici Kraľovany si Ivana Kuzmického a jeho spoločníka Jozefa všimol v ten osudný júlový deň roku 1975 pozorný železničný policajt Kamil H. a požiadal ich, aby kvôli overeniu prešli s ním do služobných priestorov. Kráčal pred podozrivými chlapmi dopredu. Vtedy si Ivan všimol jeho služobnú zbraň a rozhodol sa, že revolver získa za každú cenu. Kým 55-ročný Kamil zisťoval potrebné, Ivan si bleskovo naplánoval útok. Presne ako v Komjaticiach aj teraz mal pri sebe nôž - vo vhodnej chvíli ho použil. Chytil Kamila pod krk a vyhrážal sa mu nožom. Jeho komplic Jozef medzitým vytrhol policajtovi revolver, a keď napadnutý volal o pomoc, pokúsil sa neúspešne vystreliť. Ivan s touto zbraňou v ruke bol úspešnejší - z bezprostrednej blízkosti strelil Kamila do chrbta a smrteľne ho zranil.
Milosť nedostal
Pred súdom stál Ivan Kuzmický už ako dvojnásobný vrah, ktorý nevyužil šancu otvorenú podmienečným prepustením. Nedokázal sudcom vierohodne vysvetliť, prečo Kamila zabil. Jeho argumenty, ktorými chcel obhájiť vraždu, boli bizarné - vraj bol nervózny, pretože málo spal...
Dvojnásobný vrah a mnohonásobný zlodej a lupič Ivan Kuzmický dostal najprísnejší trest. Keď mladý odsúdenec na trest smrti žiadal o udelenie milosti, nedostal ju. Trest smrti bol vykonaný 26. januára 1977.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
