Bežne sa uvádza, že sa treba zbaviť kovových predmetov (napríklad dáždnikov) či mobilných telefónov, ktoré (vraj) priťahujú blesky. Na druhej strane sa zdôrazňuje, že aj keď má auto kovovú karosériu (no, až na Trabanta...), netreba z neho utiecť, pretože funguje ako tzv. Faradayova klietka, do ktorej blesk "nemôže". Klietka dostala meno po Michaelovi Faradayovi, ktorého život a dielo dnes stručne predstavíme.
Len základné vzdelanie
Michael Faraday sa narodil 22. septembra 1791 v Newingtone (dnes predmestie Londýna) v rodine chudobného kováča. Dostal len základné školské vzdelanie a ako 12-ročný sa stal učňom kníhviazača. Jeho rukami prechádzali rôzne knihy, ktoré Michael čítal a ktoré pred ním otvárali pozoruhodný svet vtedajšej vedy.
Davy si ho vzal za asistenta
V roku 1812 začal navštevovať verejné prednášky vtedy už známeho chemika H. Davyho, ktorý si záujem mladého poslucháča všimol a urobil z neho svojho asistenta v chemickom laboratóriu Royal Institution (Kráľovský inštitút). Faraday si čoskoro vybudoval povesť zručného chemika, pričom študoval najmä chlór a jeho zlúčeniny, oceľové zliatiny, vykonal prvé experimenty s difúziou plynov a vyrobil niekoľko nových druhov optického skla.
Objavil benzén
Uspel aj pri skvapalnení niektorých plynov. Faraday objavil niekoľko nových chemických substancií (napríklad benzén) a spopularizoval dnes také známe pojmy, akými sú anóda, katóda, elektróda či ión. V roku 1847 Faraday zistil, že optické vlastnosti koloidov na báze zlata sa líšia od vlastností „masívneho" zlata. Ide vlastne o prvé pozorovanie vlastností dnes veľmi perspektívnych materiálov na báze nanočastíc (častíc s rozmermi okolo milióntiny milimetra), takže Faradaya možno považovať za praotca dnešných nanotechnológií.
Experimenty s elektrinou a magnetizmom
Faraday si však svoju reputáciu získal najmä prácami v oblasti elektriny a magnetizmu. V roku 1821 Faraday pri svojich experimentoch zistil, že elektrický prúd, prechádzajúci vodičom, má magnetické účinky. Ďalších desať rokov strávil experimentovaním, ktorým sa snažil dokázať, že existuje aj presne opačný jav, teda vznik elektrického prúdu pôsobením magnetu.
Objav elektromagnetickej indukcie
V roku 1831 sa mu konečne podarilo ukázať, že meniace sa magnetické pole generuje elektrický prúd. Bol to zásadný objav, objav elektromagnetickej indukcie. Faraday v podstate ukázal, že elektrina a magnetizmus sú dva prejavy toho istého javu, elektromagnetizmu. Ďalším Faradayovým experimentálnym úspechom bolo zhotovenie elektromagnetického rotačného stroja, ktorý bol vlastne pravzorom dynama.
Chabé znalosti z matematiky
Pozoruhodné je, že zatiaľ čo bol Faraday mimoriadne zručný experimentátor (podľa niektorých historikov najlepší v celej histórii vedy), jeho matematické znalosti boli veľmi chabé. Jeho prednášky sa stali veľmi populárnymi aj preto, pretože pri nich nikdy nepoužil žiaden matematický vzorec. Aj jeho objav elektromagnetizmu matematicky „uchopil" až ďalší skvelý britský fyzik, James Clerk Maxwell, ktorý ja autorom rovníc elektromagnetického poľa.
Náboj len na povrchu
Poďme ale ku „klietke", ktorá nás ochráni pred účinkami vysokonapäťových výbojov (blesku). Svojimi nápaditými experimentmi Faraday jednoznačne preukázal, že elektrický náboj „sídli" len na povrchu vodiča a nemá vplyv na jeho vnútro. To ale znamená, že do vnútra akéhokoľvek dutého kovového predmetu (aj klietky s dostatočne malými okami) sa nemôže dostať žiadne externé elektrické pole (teda ani blesk). To je princíp tienenia, známeho ako Faradayova klietka (experimenty s ňou robia aj v košickom Technickom múzeu).
Vyšetroval príčiny explózií
Faraday sa však venoval aj mnohým ďalším oblastiam. Pre vládu i súkromné podniky vyšetroval napríklad príčiny explózií v baniach, pracoval na konštrukcii námorných majákov a na metódach ochrany spodku lodí pred účinkami korózie. V roku 1824 bol Faraday zvolený za člena Royal Society (Kráľovská spoločnosť), ale dva razy odmietol stať sa jej predsedom.
Nechcel sa stať rytierom
Odmietol aj povýšenie do rytierskeho stavu. Keď ho britská vláda požiadala o poradenstvo pri vývoji chemických zbraní, odmietol to z etických dôvodov. Michael Faraday, ktorý od roku 1821 žil v bezdetnom manželstve so Sarah Barnardovou, zomrel v svojom dome 25. augusta 1867.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
