Košická univerzita (Academia Cassoviensis) bola založená v r. 1657 biskupom Benediktom Kišdym a potvrdená v r. 1660 Leopoldom I. Zlatou bulou. Ňou ju panovník zrovnoprávnil so všetkými univerzitami v Habsburskej monarchii, s najslávnejšími a najstaršími európskymi univerzitami.
Na Košickej univerzite študovalo na jej troch fakultách - teologickej, filozofickej a právnickej 400 - 600 poslucháčov, pôsobili na nej významní profesori a vedci, ako Martin Palkovič, Samuel Timon.
Koniec 18. storočia jej neprial
Existencia univerzity v Košiciach významnou mierou ovplyvnila rozvoj vzdelanosti, vedy i duchovnej kultúry. Mnohí jej absolventi sa stali osobnosťami európskeho významu ako napr. Michal Baluďanský, pochádzajúci z Vyšnej Olšavy. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. odišiel aj s rodinou do Sankt Petersburgu (tam je aj pochovaný ako ruský aristokrat), kde mu cár zveril výchovu svojich synov, z ktorých sa jeden stal cárom Mikulášom I. , počas ktorého vlády pôsobil Baluďanský ako diplomat, vedec, ekonóm a právnik a stal sa prvým rektorom tamojšej univerzity.
Po školskej reforme Márie Terézie, ktorá bola naozaj prevratná a po zrušení rádu jezuitov, Košickú univerzitu, fungujúcu stotrinásty rok, prevzal v roku 1773 štát a posledná štvrtina 18. storočia až do dvadsiatych rokov 20. storočia tejto školskej inštitúcii nepriala.
Kráľovská akadémia ako pobočka
Košická univerzita v roku 1777 bola premenovaná na Košickú kráľovskú akadémiu. Nebola to iba zmena názvu, ale likvidácia tej výsady, ktorú jej Zlatou bulou dal Leopold I., pretože z Kráľovskej akadémie sa stala filiálka univerzity v Budíne (prenesenej z Trnavy a tým už iba jedinej univerzity v Uhorsku )s právom promovať absolventov. Teologická fakulta bola preložená do Jágru.
V období Bachovho absolutizmu od školského roku 1850 - 51 nastala ďalšia zmena, keď bola namiesto Kráľovskej akadémie zriadená v Košiciach Právnická akadémia. Vyučovalo sa na nej iba právo. Nebola to už ani pobočka Budínskej univerzity, ale odborná škola vysokoškolského charakteru, čiže pomaturitné právnické štúdium, síce v rozsahu a trvaní predchádzajúceho štúdia na Košickej kráľovskej akadémii, lenže bez možnosti jeho ukončenia doktorátom. Spočiatku mala akadémia dva a potom štyri ročníky s ôsmimi katedrami, vysokú úroveň vzdelávania erudovanými pedagógmi, ktorí tam zostali naďalej a nestrácali nádej, že sa univerzita obnoví.
Márna snaha
Mnohí absolventi Právnickej akadémie nemohli čakať na návrat univerzity, pretože ak chceli byť sudcami, advokátmi, museli mať ukončené univerzitné právnické vzdelanie. Preto pokračovali v štúdiu na právnických fakultách v Budapešti alebo v Kluži, niektorí vo Viedni a s doktorátom sa vracali do Košíc, kde mali dostatok možností uplatniť sa.
Márna bola nielen snaha pedagógov, ale aj predstaviteľov Košíc zriadiť tam univerzitu alebo vysokú školu technickú. V roku 1921 už v ČSR bola Právnická akadémia zrušená a jej posledný ročník sa ešte na konci školského roku, čo bolo v roku 1922, dočkal prekvapenia.
Štátne vedecké skúšky
Podľa správy, uverejnenej v regionálnom denníku Slovenský východ, v školskom roku 1921 -1922 sa na Právnickej akadémii v Košiciach uskutočnili „štátne vedecké skúšky“ – tie boli tým prekvapením pre poslucháčov posledného ročníka už oficiálne neexistujúcej školy.
Štrnásteho mája 1922 vymenoval minister školstva a národnej osvety ČSR skúšobnú komisiu. Vybral do nej najlepších košických právnikov. Bola to historicky prvá a jediná takáto komisia v ČSR s predsedom Dr. Rumanom, vtedajším županom. Jej členmi boli profesori Baintnes a Ošváth, zástupca župana Dr. Bulla, mešťanosta Dr. Mutňanský, predsedovia tabulárneho súdu Dr.Toronský a Dr. Kovalík, hlavný župný zástupca Dr. Párnický, mestský radca Dr. Bauer a známy košický advokát Dr. Sekáč.
Trvalo sedemdesiatdva rokov od roku 1850, kým absolventi Právnickej akadémie v Košiciach boli promovaní. Bolo to v histórii školy iba jediný, prvý a poslednýkrát. Univerzita bola v Košiciach obnovená až v roku 1959 po úsilí plnom strasti a pomenovali ju podľa P. J. Šafárika.
Košická univerzita sídlila na terajšej Hlavnej ulici 67 v budove bývalého Kráľovského domu, ktorú dostala do daru po jej založení. Jej slávnu históriu pripomína pamätná tabuľa na budove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
