Aj tých, ktorí lístky na obed v živote nepoužili (napr. autor textu), aj tých, ktorí si život bez dotovanej krkovičky nevedia predstaviť. To „fakultatívne“ totiž významovo nesúvisí s anglickým vulgarizmom (píš ako počuješ!), ale s možnosťou vybrať si, či zostanete pri potravinovom lístku, alebo dáte prednosť hotovosti, ktorou vám zamestnávateľ dorovná sumu, ktorou on prispieva. Dá rozum, že ako zamestnanec, ktorého záujem by mal v tejto kauze parlament jednoznačne hájiť, nemáte nad čím váhať. Najesť sa môžete aj za eurá (zatiaľ, po Grécku to môže byť zložitejšie), ak ale nie ste hladný, môžete ísť aj na koncert.
Skutočnosť, že to parlament neschválil, má jediné vysvetlenie: Asociácia emitentov stravných lístkov (alebo tak nejako). Tlak, ktorý vyvinuli na poslancov, sa dal takpovediac fyzicky krájať, včera poobede ho bolo cítiť aj v košickej krčme. „Argumenty“, čo prednášali, by neprešli ani vo výbehu pre antilopy, uplatniť sa mohli len v parlamente. Nikde inde. Azda najlepší bol ten, že ľudia by chodili menej na obedy, čím by došlo „k zhoršeniu ich zdravotného stavu, a tým by stúpla – (teraz pozor!!!, P. S.) – práceneschopnosť o 280–tisíc dní a náklady na zdravotnú starostlivosť o 26 mil. eur“. Hahahahahahahahaha. To z čoho tak presne vypočítali?? Kam sa proti tomu hrabú grécke štatistiky???
Zamestnávatelia sa pripojili. Z obehu gastrolístkov majú zrejme niekde (bohvie kde) ešte bočný „vývar“. No. Lobisti sú všade, nielen na SR, ovplyvňujú politiku i zákony. (Neverte politológom, ktorí hovoria, že organizovaná obhajoba skupinových záujmov robí demokracii dobre.) Včerajší moment však zaslúži zvečnenie, keďže gastrolístky sú úplne nezmyselný degenerát. Predražuje ekonomiku, keďže do látkového metabolizmu (stravného rituálu) zamestnancov len pridáva ďalšiu, parazitnú stranu. Tá ani nevarí, ani neroznáša obedy, ani nezakáľa sviňu, ani neumýva taniere, len vytvára lístky, bez nákladov na ktoré by ste zjedli ten istý obed o šesť percent lacnejšie. (Alebo o tri. Na návrh Kaníka im údajne znížili maržu.) Emitent stravného lístka je presne to, čomu sa hovorí podnikanie bez substancie. Nič netvorí, len sa nalepil na reťazec.
Vtipné ešte je, že vo veľkej honbe na fiktívnych živnostníkov, ktorým sa majú zrovnať vymeriavacie základy so zamestnancami (spravodlivosť!!!), aj Matovičov návrh zachovával či stravenke, či finančnej kompenzácii, daňovo-odvodovú výnimku. Rozumiete; o nič nešlo, štát by stále dotoval, či nepeňažný, či peňažný benefit. Akurát zamestnanec by si mohol vybrať. Nie. Emitent stravného lístka je symbol slovenského kapitalizmu. Živnostník môže hladovať, veď keď je fiktívny, aj tak ho ani nevidno. Ale keď zamestnanci prestanú jesť, tak „reštaurácie prídu o tržbu“. Áno. Veď oni sú nesvojprávni, keby nebol emitent lístku, tak ani nevedia, že majú pchať do hlavy držkovú s gulášom. A tie peniaze, čo by dostali na ruku, neurobia tržbu niekde inde. Kdeže. Oni majú len volebné právo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
