Na Tučkovej ulici nikto nebýva
Na košickom Daňovom úrade II ešte nikdy nevideli živú dušu z Tučkovej ulice, hoci tá patrí do jeho pôsobnosti. A ani sa jej úradníci nedočkajú. Na tejto ulici totiž, čuduj sa svete, nestojí žiadna budova.
Pod názvom Tučkova sa ukrývajú iba dva paralelné chodníky. Ktovie, prečo si ešte v čase socializmu dali námahu s vymýšľaním špeciálneho mena pre „falat“ asfaltu (teraz je tam už dlažba). Možno architekti na sídlisku Terasa plánovali prifariť k nim aj nejakú tú „králikáreň“. Ale buď došli peniaze, alebo zvíťazil zdravý rozum.
Nech už bol dôvod akýkoľvek, chodníky sú dnes súčasťou veľmi peknej oddychovej zóny medzi panelákmi s ihriskami, množstvom zelene a statných stromov. A keď zrána začnú vyspevovať stovky vtáčikov, máte pocit, že ste v lese.
Aj tak nás zaujímalo, či sa vedenie mestskej časti Západ, kde sa Tučkova ulica nachádza, nehodlá „znounejmovať“ chodníky.
„Priznám sa, ani som o takej ulici nevedel,“ povedal nám zástupca starostu Milan Béreš (KDH) a pokračoval: „Zatiaľ si ju môžeme ponechať aj naďalej ako kuriozitu. No nevylučujem, že sa jej osudom budeme zaoberať už v septembri na miestnom zastupiteľstve. Na základe petície obyvateľov budeme totiž riešiť inú kuriozitu. Jedna úplne prirodzená ulica má názov Husárska iba zhruba do polovice a odtiaľ sa už volá Ungárova. Aj keď prechádza cez dve mestské časti, Staré Mesto a tú našu, na takú neprirodzenosť nevidíme my ani sťažujúci sa obyvatelia žiadny dôvod.“
Ufo nájdete v centre historického mesta
Keď v roku 2006 v historickom meste Levoča dokončili rekonštrukciu parku za 19 miliónov korún, obyvatelia boli v rozpakoch.
Tŕňom v oku im bol altánok, ktorý básnik Peter Milčák dokonca v jednom slovenskom denníku označil za ufo. Laici tvrdili, že história, ktorá v Levoči vanie na každom kroku, a táto supermoderná stavba nejdú dokopy.
Paradoxne, medzinárodní odborníci park, súčasťou ktorej je aj toto ufo, ocenili. Autorský tím získal na 12.ročníku celoštátnej súťaže Stavba roka 2006 nomináciu na hlavnú cenu.
Socializmus padol, most nie
Most v Levoči, ktorý nikam nevedie, určite vyvoláva úsmevy na tvárach cudzích okoloidúcich. Domáci si totiž na toto čudo už zvykli.
Tento most tu postavili v časoch socializmu, keď podobizeň prezidenta Husáka visela vo všetkých úradných miestnostiach. V lokalite plánovali postaviť nové sídlisko. Dokonca už odkúpili pozemky, zbúrali niekoľko domov a postavili most, ktorý by mal spájať nové sídlisko s ostatnou častou Levoče.
Socializmus padol a s ním aj projekty a plány týkajúce sa nového sídliska. Len most tu stojí dodnes. Momentálne je vo vlastníctve Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Keďže búranie stavby by bolo veľmi drahé, zdá sa, že raritný most tu bude stáť aj naďalej.
Komunistické symboly ostali
Jedna z dominánt Starej Ľubovne je miestny obvodný úrad, ktorý sa nachádza na Námestí generála Štefánika a každoročne sa pred touto budovou na 1. mája oslavuje Sviatok práce.
O tom, že stojí už pekných pár rokov a že ho postavili ešte za čias bývalého režimu, svedčí aj jeho výzdoba na hornej časti budovy.
Podľa oslovených okoloidúcich by tento ozdobný artikel nechali a nič by s ním nerobili. „Už len z recesie by som to tak nechal. Nech aj naše deti vidia, ako sa kedysi na všetko dávali znaky komunistov, ako aj práce,“ povedal Ivan Šenšel zo Starej Ľubovne.
Podobný názor mal aj jeho kamarát z Prahy. „Nechať to tak. Však je to pekné. Aj budova je ako–tak zrekonštruovaná. Keby ste videli, ako vyzerajú komunistické stavby u nás, tak by ste odpadli,“ dodal Vladimír Lajtner.
Neprehliadnuteľná benzínka Agent 007 a Vareha Beach
Originálny, neprehliadnuteľný, chaotický a gýčovitý – takéto prívlastky prischli areálu čerpacej stanice Agent 007 pri Slovenskom Novom Meste. Je súčasťou impéria veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu.
Budovu benzínky zmodernizoval, súbežne pred ňou pribudli drevené búdky na „obchodné rokovania“. Nevedno na čo obkolesené múrikmi.
Za hlavnou budovou pristavil drevený komplex s trojposchodovou vežou, kde sa skrýva boxerský ring. Celú túto nádheru zakrýva plot z betónových prefabrikátov, ktorý autor vyzdobil soškami Charlieho Chaplina, Laurela a Hardyho, farebných záhradných trpaslíkov a morských panien. Stoja vedľa klasických drevených prístreškov, pred ktorými parkuje jeho slávna limuzína.
Ďalšiu drevenú vežu s piatimi poschodiami vybudoval smerom na Boršu. Celý areál staval bez povolení, argumentujúc, že drevené stavby nie sú spojené pevne so zemou, preto zákonu nepodliehajú...
Varehu koncom februára 2011 zatkli pre podozrenie z daňových podvodov za 29 miliónov eur.
Pláž v Malej Bare
Neodmysliteľné drevené búdky, umelohmotné bazény, umiestnené uprostred drevených tribún a na opačnej strane cesty umelé jazierko a na ňom opäť drevené konštrukcie s prístreškami.
Túto raritu možno nájsť hneď pri tokajských viniciach neďaleko obce Malá Bara.
Mikuláš Vareha pri jeho tvorbe ignoroval zákony - odbagroval kopec za dedinou a urobil drevený komplex po oboch stranách cesty.
Na okraji jazierka stojí heliport, na ktorom pristával vrtuľník, ktorým z vtáčej perspektívy kontroloval svoje impérium. Ešte vlani v lete na jazierku organizoval diskotéky, povolenia si ani na ne od nikoho nepýtal.
Lyžiarsky vlek bez snehu
Stropkovský vlek je už pár rokov takmer bez snehu. Vlek bol až do roku 2006 funkčný len preto, že nemal veľa prevádzkových hodín a pravidelne sa na ňom robila údržba.
Postavili ho v 70. rokoch minulého storočia. Podľa revíznej správy z roku 2007 je vlek po technickej stránke zastaraný a v mnohých smeroch nespĺňa podmienky spoľahlivej a bezpečnej prevádzky.
Podľa správy by bolo najlepším riešením demontovať celú technológiu a nahradiť ju novou, ktorá bude spĺňať požiadavky na spoľahlivú a bezpečnú prevádzku.
Mesto ani TJ Slávia Stropkov nemajú financie na to, aby vlek zmodernizovali. Zdá sa, že bude pomaly chátrať.
Osud vodárenskej veže je neistý
Veža na Námestí národného povstania, v časti Táborisko nad centrom Prešova, bola kedysi obľúbenou a vyhľadávanou mestskou atrakciou. Veža zažila svoj vrchol na prelome 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia, keď slúžila ako vyhľadávaná reštaurácia.
Postavili ju v prvej tretine 20.storočia podľa projektu Viliama Glasza na najvyššom bode štvrte Táborisko so skvelým výhľadom na ďaleké okolie.
Pôvodne to bola priemyselná stavba. Neskôr ju prestavali na vyhliadkovú vežu s presklenou kaviarňou na vrchole a obchodmi pri základoch. Do sklených výplní sa dostal hmyz. Ťažko ho bolo zlikvidovať. Teraz je v dolných priestoroch reštaurácia, ktorá je v prenájme.
Majitelia budovy nerátajú s tým, aby ju teraz či v blízkej budúcnosti zrekonštruovali a sprístupnili širokej spoločnosti.
O túto stavbu malo záujem aj mesto Prešov, keď bolo mesto v kandidatúre na Európske hlavné mesto kultúry. Do finálnej verzie projektu sa však veža ako možná turistická atrakcia nedostala.
Autor: bri, kar, matu, lyv, čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
